Pápež František vyzýva katolíkov na adopciu „detí s polovicou medailónu“
Adopcia je často náročný a byrokratický proces, ale množstvo detí potrebuje domov a Cirkev by im mala vyjsť v ústrety, povedal pápež František počas svojej návštevy v nemocnici pre opustené deti.
Autor: Hannah Brockhaus
Podporu adopcií vyjadril pápež František koncom mája, a to priamo zamestnancom a pacientom spomenutej nemocnice. „Toľkokrát si ľudia túžia adoptovať deti, ale prekáža im obrovská byrokracia, vysoké poplatky či dokonca korupcia.“
„Sú mnohé, mnohé rodiny, ktoré nemajú deti a určite túžia mať dieťa prostredníctvom adopcie,“ pokračoval pápež. „Odhodlajte sa, vytvorte kultúru adopcie, pretože na svete je toľko opustených, osamotených detí, obetí vojen a podobne.“
Pápež František spomenul adopciu v spontánnych poznámkach počas stretnutia so sedemdesiatimi zamestnancami a deťmi zo šesťstoročnej Nemocnice neviniatok vo Florencii.
V slovách utrúsených bez prípravy, no tiež v pripravenom prejave pápež spomenul zvyk z minulosti, keď niektoré matky opustili svoje dieťa už v pôrodnici. Nechali svojmu novorodencovi polovicu medailónu s nádejou, že ak sa v budúcnosti preukážu druhou polovicou, budú sa tak môcť k svojmu dieťaťu prihlásiť.
Dnes je však stále množstvo detí, ktoré sú opustené, či sú to obete migrácie bez sprievodcu, obete vojny či hladu – „deti s polovicou medailónu“.
„A kto má druhú polovicu? Matka Cirkev,“ zdôraznil. „My máme tú druhú polovicu.“
„Musíme sa zamyslieť a dať ľuďom možnosť pochopiť, že sme zodpovední za svoju časť medailónu a máme pomôcť vytvoriť nový „domov neviniatok“ – globálnejší, prostredníctvom adopcie.“
František ďalej povedal, že úlohou je tiež na rôznych stupňoch zodpovednosti zabezpečiť, aby sa žiadna matka neocitla v situácii, keď musí opustiť svoje dieťa.
„Ako veľmi potrebujeme kultúru, ktorá vie rozpoznať hodnotu života, predovšetkým slabých, zastrašovaných, zneužívaných,“ povedal. Dodal, že Cirkev by mala mať záujem vytvoriť kultúru starostlivosti a krásy, nie exklúzie. „Kultúru, ktorá v každej tvári, i v tej najmenšej, rozpoznáva tvár Ježiša: „Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.““