TOP

Päť (svetských) dôvodov, prečo spolu nežiť pred manželstvom

V dnešnej dobe, keď všetci prekračujeme limity po mentálnej i finančnej stránke, sa na prvý pohľad zdá, že začať spolu bývať zjednodušuje párom život. Ale keďže som videla mnoho príkladov, že sa dá žiť nielen takto, no aj opačným spôsobom, som presvedčená, že počkať so spoločnou domácnosťou až do manželstva je hodné obetí.

Jedným zo zaujímavých aspektov môjho dramatického obrátenia až v dospelosti bolo, že mi to dalo príležitosť byť hlbokou súčasťou dvoch dosť odlišných kultúr. Až do zrelej dvadsiatky som patrila do postkresťanskej sekulárnej kultúry. Potom sme s manželom zmenili svoje náboženské presvedčenie a hoci sme stále v kontakte s mnohými z našich starých priateľov, čoraz viac sa ocitáme uprostred spoločenských kruhov, kde je väčšina ľudí veriaca.

Vo všeobecnosti sú medzi skupinami našich starých a nových priateľov mnohé podobnosti. Členovia oboch sú bystrí a milí, zvedavo skúmajú svet a snažia sa byť dobrými ľuďmi. Majú podobné zamestnania, milujú mnoho rovnakých športových tímov a nelíšia sa ani vo výbere mnohých voľnočasových aktivít. Ale jeden veľký rozdiel tam predsa len je: ich pohľad na manželstvo a vzťahy.

V svetských kruhoch bolo pre páry bežné nasťahovať sa k sebe, len čo sa ich vzťah stal vážnejším, pričom do manželstva potom nevstupovali ešte niekoľko rokov. Nikto sa nad tým ani trochu nepozastavoval. Tento krok sa odôvodňoval výhodnejším a úspornejším nájomným a príležitosťou vyskúšať si, či budú pod jednou strechou šťastní, predtým, než by vstúpili do vážneho záväzku.

Pre mnohých bol dokonca ospravedlnením spolužitia rešpekt k inštitúcii manželstva. „Nikdy sa nechcem rozviesť,“ povedala mi jedna priateľka, keď sťahovala svoje veci do bytu svojho priateľa, „takže je pre mňa dôležité uistiť sa, že si sadneme, skôr, ako by sme rozmýšľali o svadbe.“

Veľká zmena potom pre mňa nastala, keď som sa zrazu ocitla medzi pármi, ktoré nezačali spolu bývať až do návratu zo svadobnej cesty. Títo mladí ľudia pred sobášom buď žili so svojimi rodičmi, alebo prinášali veľké finančné i iné obety, aby mohli bývať na oddelených adresách. Potom ako manželia rozprávali humorné príbehy o tom, ako sa museli v prvé mesiace manželstva prispôsobovať životu v jednej domácnosti.

Keď som dostala príležitosť nazrieť trochu bližšie do tohto systému, prekvapilo ma, ako dobre funguje. Samozrejme, že som to pokladala za správne z morálneho hľadiska, ktoré som prijala pri svojom obrátení. No zaujalo ma najmä to, ako veľmi to dávalo zmysel aj z čisto praktickej stránky. Žiť život podľa starodávnych zvyklostí prinášalo viditeľnú radosť do obdobia dvorenia a šťastnejšie, silnejšie manželstvá.

Odvtedy preto silne odporúčam priateľom vo fáze chodenia, bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie, aby si nevybrali predmanželské spolužitie. Dôvody sú tieto:

 

 

1. Bývať spolu pred svadbou zvádza na ľahší prechod do manželstva

Z praktických príčin, ako sú finančné tlaky alebo problémy so spolubývajúcimi, by sa mohlo zdať, že najľahšie riešenie je nasťahovať sa k svojmu priateľovi alebo priateľke. Nemusíte si ani byť istí, že je to človek, s ktorým by ste chceli stráviť zvyšok života. Potom, keď sa mesiace menia na roky a vy ste ešte stále pod tou istou strechou, začnete prirodzene rozmýšľať o manželstve, ak už pre nič iné, tak preto, že sa vám to zdá ako logický krok.

Ak bývate spolu dlhší čas a darí sa vám, prichádza nenápadný tlak smerom k svadbe ako niečomu, čo sa patrí. A ak (doslova) nemáte odstup, aby ste objektívne zvážili, či je táto osoba pre vás naozaj tým najlepším partnerom, ste na najlepšej ceste „tak nejako vkĺznuť“ do manželstva namiesto toho, aby bol sobáš aktom vedomého rozhodnutia, z ktorého máte skutočne radosť.

 

2. Požiadanie o ruku nie je vyvrcholením

Áaach, žiadosť o ruku! Odnepamäti má romantickú patinu ako obrovský vrchol v živote dvojice – a väčšina toho romantického pocitu pochádza z predstavy, že muž a žena vstupujú spolu do obrovského nového záväzku. Požiadanie môže byť stále nádherné a dojímavé aj vtedy, ak už spolu žijete, ale chýba mu istá vážnosť.

Ak už spolu intímne žijete a prinášate obety, ktoré vyplývajú zo spoločného bývania, moment veľkého rozhodnutia je už dávno za vami. Vlastne zasnúbenie akoby ste mali dávno za sebou ešte skôr, než sa zjaví prsteň.

 

 

3. Väčšina svadobných tradícií je kvôli nemu nezmyselná

Ak sa pozeráme na inštitúciu sobáša sekulárnou optikou, mnohé tradície nedávajú žiadny zmysel, ale zopár obľúbených rituálov, na ktoré sa dvojica zvyčajne teší, keď plánuje svadbu, je obzvlášť plytkých a bezvýznamných, ak už spolu žijete:

  • Svadobná cesta síce môže byť milým výletom aj pre novomanželov, ktorí spolu bývajú, ale chýba jej ten pocit neobyčajnosti, ktorý zažíva pár, keď prvýkrát trávi dlhší čas spolu pod jednou strechou.
  • Otec, ktorý vedie svoju dcéru dolu uličkou, je už dlho krásnym symbolom odchodu ženy z rodičovského domu do domu jej novej rodiny, ale aj táto symbolika stráca na význame, keď si ona už dlho buduje domov so svojím budúcim manželom.
  • Špeciálny účet a zoznam zriadený v obchodnom dome (kde si svadobní hostia môžu pozrieť, čo mladomanželia budú potrebovať nakúpiť; pozn. prekl.) je taktiež dlhovekým spôsobom, akým môžu dvaja ľudia pochádzajúci z dvoch rôznych rodičovských domácností nabehnúť na zariaďovanie svojho nového obydlia; ak ste už dlhšie usadení v plne funkčnej domácnosti, dary nemajú absolútne žiadne opodstatnenie.
  • A hoci po tejto konkrétnej sa mi vôbec nebude cnieť, ani rozlúčka so slobodou pre neho či pre ňu nemá nijaký význam, ak si snúbenci možno už ani nepamätajú svoju poslednú noc bez partnera.

 

4. Vysiela signál, že manželstvo pre vás nie je dôležité

Viem, že väčšina ľudí nechce tlmočiť takýto odkaz, keď sa sťahujú k svojej polovičke. Ako som už spomenula, mnohí moji známi sa rozhodujú najprv spolu žiť preto, aby sa vyhli rozvodu. No keď budujete spoločnú domácnosť pred svadbou, so svojím partnerom si navzájom vysielate signál, že manželstvo nie je také dôležité, aby sa naň oplatilo čakať.

Keď spolu bývate, implicitne vravíte, že vaše budúce manželstvo nie je dosť hodnotné, aby sa zaň prinášali veľké obety. To však potom nastavuje nebezpečný precedens pre moment, keď chcete spraviť nasledujúci krok vo svojom vzťahu. Spojte si to s bodom 1 o automatickom prechode k zásnubám a dostanete prasklinu v základoch vášho vzťahu, ktorej oprava by mohla trvať roky, ak sa ešte viac nerozšíri a časom sa nezhoršuje.

 

 

5. Obmedzuje vám to možnosti

Väčšina veriacich párov, ktoré poznám, sa držala myšlienky, že by nikdy (alebo aspoň nie dlhodobo) nechodili s niekým, koho by si nechceli vziať. Raz mi moja kamarátka spomenula, že na vysokej mala veľmi milého priateľa, ktorého spoločnosť si užívala, ale keď už bolo jasné, že by im to nevydržalo po celý život, po vzájomnej dohode sa okamžite rozišli.

Keď som sa prvýkrát stretla s týmto konceptom, zdal sa mi neprimerane tvrdý, ale teraz mi to dáva zmysel. Manželstvo je záväzkom, ktorý najviac zmení celý váš život, preto nie je od veci podriadiť celé svoje obdobie chodenia tomuto cieľu. Ak tvoríte pár s niekým, kto sa k vám nehodí, prichádzate o príležitosti stretnúť muža alebo ženu svojich snov – a ak s niekým bývate, je omnoho ťažšie vymotať sa z vlažných vzťahov, než ak by ste stále žili osve.

Takto sa moja spomínaná kamarátka len pár dní po rozchode so svojím milým zoznámila s mužom, ktorý je už pätnásť rokov jej manželom, a majú jedno z najsilnejších, najradostnejších manželstiev, aké poznám.

 

Som presvedčená, že počkať so spoločnou domácnosťou až do manželstva je hodné obetí.

zdroj

 



Komentáre