Pre svoje postoje som na gynekológii za exota

Odmieta robiť potraty, má výhradu vo svedomí, je gynekológom pôrodníkom v bratislavskej Ružinovskej nemocnici, kde sa ešte donedávna nevykonávali potraty na požiadanie. Dnes je situácia iná, lebo pod vedením nového prednostu sa interupčná politika v Ružinove uvoľnila.

Príbeh Matúša Chudu poznám zblízka, lebo sme súrodenci a jeho neľahkú cestu k povolaniu gynekológa som intenzívne vnímala. V rozhovore pre portál nm.sk hovorí o tom, ako ho kolegovia skúšali, či predsa len neurobí potrat, akú podstatnú úlohu majú pri rozhodovaní ženy lekári a sestry prvého kontaktu a prečo vníma Pochod za život ako podporu svojej práce, kde sa inak väčšinu času cíti ako outsider. 

Prečo si sa rozhodol pre štúdium medicíny?

Mal som výbornú učiteľku chémie na gymnáziu a tiež učiteľku biológie, ktorá na našom gymnáziu organizovala projekt Ligy proti rakovine, cez ktorý sme sa ako študenti dostali až k primátorovi Bratislavy, diskutovali sme v parlamente. Touto aplikovanou výučbou nás nadchla pre svet medicíny.

Chodili sme medzi onkologických pacientov, do starobincov, tak som si uvedomil, že rozhodovanie pre vysokú školu má širší kontext aj sociálny rozmer. Inšpiratívny učiteľ vie veľa ovplyvniť. Z jej skupiny sme išli štyria na medicínu a jej vďačíme, že sme sa na medicínu prihlásili a aj dostali, čo vtedy nebolo samozrejmé. Určite v tom bol vplyv mojej mamy, ktorá je tiež lekárkou.

 

Už počas štúdia si sa profiloval na prácu gynekológa?

Cez projekty Sokrates a Erasmus som využil možnosť študovať aj v zahraničí, pol roka som študoval v Berlíne, pol roka v Oslo v Nórsku a ešte v Rakúsku. V Nórsku som mal štyri a pol mesiaca len gynekológiu pôrodníctvo a pediatriu, kde ma to nadchlo.

Po skončenom piatom ročníku som sa dostal na tri mesiace do Kalifornie k jednému slovenskému gynekológovi, čo ma v rozhodnutí ísť cestou gynekológie ovplyvnilo najviac.

 

Prečo?

Tie tri mesiace som sledoval prácu tohto gynekológa, ktorý ma aj v noci brával do služby k pôrodom, k operáciám v nemocnici, na lukratívnej pôde dobre vybavenej kalifornskej nemocnice, kde všetko fungovalo, bolo tam top vybavenie, používali sa najnovšie metódy, plus ma oslovil jeho osobný zanietený prístup k pacientkám. Stále som si však nevedel predstaviť, ako by zo mňa mohol byť v našom prostredí dobrý gynekológ.

 

Bolo v Amerike všetko naozaj len pozitívne? 

// Čítajte celý text //