TOP

Rasťo Dluhý: Spoločne nachádzať cestu k srdciam mladých

S redemptoristom Rasťom Dluhým sme sa porozprávali o jeho očakávaniach v súvislosti s prebiehajúcou biskupskou synodou o mladých, o aktivitách jeho rehole smerom k mladým, ale aj o jeho novom pôsobisku v Litve.

V stredu, 3. októbra, sa v Ríme začala synoda o mladých. Trvať bude celý október, presnejšie do 28. Čo od nej očakávaš?

Tak ako som očakával od synody o Božom slove a neskôr o evanjelizácii nový impulz k objavovaniu Božieho slova, novému načúvaniu Božiemu slovu a jeho nadšenému ohlasovaniu, tak aj teraz mám svoje očakávania. Veľa mladých strácame. Zdá sa nám, že ich nevieme osloviť, alebo možno ich svet je nám veľmi vzdialený. Synoda nám môže pomôcť opäť spoznať svet mladých a spoločne nájsť cestu nového prístupu k srdciam mladých práve v tom rozhodujúcom období mladosti, keď hľadajú svoju cestu, svoje povolanie a keď sa formuje ich charakter. Na synode budú aj mladí, ktorí budú mať priestor vyjadriť svoje sny, túžby, obavy, hľadanie, objavy a tiež navrhnúť cesty, ktorými sa dá dostať k srdcu mladého človeka. Som si istý, že zo synody vzíde aj zásadné povzbudenie smerom k starším, pretože tých mladí veľmi potrebujú.

 

Redemptoristi nezostávajú iba v pozícii akýchsi pozorovateľov, prípadne neskorších uskutočňovateľov výsledkov synody. Aktívni ste už teraz. Pripravili ste sériu desiatich videí so zamysleniami o existencii človeka, zmysle života či vzťahu s Bohom. Prečo ste sa rozhodli práve pre takýto projekt?

Jedna z pastoračných priorít redemptoristov na celom svete je evanjelizácia a pastorácia mladých. Preto sme sa v poslednom období rozhodli vydať pre nich niektoré publikácie v našom vydavateľstve. Vždy sa snažíme, nakoľko je to možné, žiť na pulze Cirkvi, na pulze Ducha. Keď Cirkev žila Rokom milosrdenstva, snažili sme sa to reflektovať aj v našom misijnom pôsobení rôznymi misiami, obnovami aj v TV LUX, aj publikáciami o milosrdenstve. Rovnako to bolo v Roku Fatimy.

Už od začiatku júna publikujeme na Facebooku denný projekt citátov pápeža Františka, ktorý bol akousi prípravou na synodu o mladých. Pár dní pred jej začiatkom sme na našom kanáli na YouTubena našom profile na Facebooku začali postupne zverejňovať desať zamyslení pod názvom Keď ťa Boh vracia do hry. Každé z nich hovorí o existencii človeka, hľadaní zmyslu jeho života či objavovaní vzťahu s Bohom a ich obsah sme sa snažili pripraviť špeciálne pre dnešných „digitálnych“ mladých ľudí.

Prvé video sme zverejnili na sviatok svätej Terézie z Lisieux, ktorá je patrónkou misií a misionárov. Ona vo svojom denníku píše, že sa o svojej vypočutej modlitbe za zločinca odsúdeného na smrť, ktorý sa po ceste na šibenicu obrátil, dozvedela z novín. Za jej života v druhej polovici 19. storočia bola jedným z nositeľov informácií denná tlač, dnes sú to sociálne siete. To je dôvod, prečo sa my, svedkovia Vykupiteľa, prihovárame v digitálnom veku mladým ľuďom cez Facebook, Instagram, YouTube a Twitter. Hľadanie ľudí v „teritóriu digitálneho sveta“ je dôležité, tam sa nachádza väčšina mladých aj starších.

No je to len jeden zo spôsobov, ako stretnúť človeka vo virtuálnom svete a pozvať ho, aby z neho vykročil do toho reálneho, aby vyšiel z digitálnej komunity do reálnej. Vyzýva nás k tomu aj náš generálny predstavený Michael Brehl, ktorý vo svojom liste pre spolubratov i laických spolupracovníkov na konci júna 2018 napísal, že mladšej generácii sa dnes už prostredníctvom tradičných médií, ale často ani v kostole či na farských misiách neprihovoríme. Neexistuje preto iná možnosť, iba odvážne vkročiť do digitálneho sveta, ktorý je prirodzeným prostredím pre dnešných mladých ľudí.

 

 

Páter Rasťo, mladí ťa poznajú vďaka ľudovým misiám, ale aj z mnohých ďalších evanjelizačných aktivít po celom Slovensku. Momentálne si však prijal nové poslanie, mimo rodnej krajiny. Prezraď niečo viac.

Beriem to ako poverenie Cirkvi, ktoré som si nevymyslel a nenaplánoval. Asi v tom spočíva dobrodružstvo a Boží plán, že nie my si vyberáme ich, ale oni si vyberajú nás. Nie ja zakomponujem Boha do svojho príbehu, ale… on zakomponuje mňa do svojho.

Pred pár dňami uplynul presne mesiac, odkedy sme spolu s pátrom Petrom Hertelom, doterajším šéfom jedného z misijných tímov našej rehole a misionárom milosrdenstva, prišli do Litvy. Nová misijná komunita v Litve bola po období rozlišovania v jednotke Bratislava – Praha založená so súhlasom generálneho predstaveného Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, Michaela Brehla. História spolupráce slovenských redemptoristov s Litvou siaha do polovice 90. rokov. V tom čase sa v Podolínci konali medzinárodné misijné školy, ktorých sa zúčastňovali ľudia z viacerých krajín, no najviac ich bolo vždy zo Slovenska a z Litvy. Po misijných školách začalo prichádzať z Litvy veľa pozvaní na evanjelizačné a formačné podujatia menších skupín, ale aj podujatí počas celomestských misií v litovskom Kaunase.

Za ostatných šesť-sedem rokov sa spoločné aktivity zintenzívnili. Nás a našich spolupracujúcich laikov zo spoločenstva Rieka života postupne začala spoznávať aj miestna cirkev – biskupi, kňazi a rehoľníci. Viacerí biskupi z Lotyšska a z Litvy strávili v posledných rokoch čas s redemptoristami a s Riekou života v Podolínci. Oficiálne pozvanie prísť pôsobiť do Litvy a založiť novú misijnú komunitu prišlo začiatkom roka 2017 od biskupa Jonasa Ivanauskasa z diecézy Kaišiadorys. V januári 2018 sme s naším provinciálom, pátrom Václavom Hypiusom, a laickým misionárom Bohumírom Živčákom strávili spoločný čas s niektorými litovskými biskupmi a spoločenstvami. Po týchto rozhovoroch sme sa rozhodli, že najvhodnejším miestom pre rezidenciu bude Kaunas.

Jednou z predností Kaunasu je jeho poloha v strede krajiny; do úvahy sa tiež bralo to, že sa tu nachádza tím laických spolupracovníkov, ktorí s nami už roky kooperovali. Arcibiskup kaunaskej arcidiecézy Lionginas Virbalas SJ, ktorý nás rovnako pozval pôsobiť do tejto krajiny, bol niekoľko rokov rektorom Collegium Russicum v Ríme, zameraného na štúdium kultúry a spirituality Ruska. Svoje postgraduálne štúdiá absolvoval v rovnakom inštitúte a v rovnakom čase ako náš súčasný provinciál. Niektorí litovskí biskupi spoznali redemptoristickú spiritualitu počas svojich postgraduálnych štúdií na Accademia Alfonsiana.

 

 

Kaunas je známy tým, že takmer každoročne organizuje mestské misie, ktoré zahŕňajú rôzne aktivity v kostoloch, na námestiach, vo verejných priestoroch. Tých sme sa v ostatných rokoch spolu so spoločenstvom Rieka života zúčastňovali už pravidelne. Pravidelnou aktivitou v Kaunase je aj ročná misijná škola, kde sa jej účastníci na mesačných víkendových stretnutiach vzdelávajú v základných témach evanjelizácie, ktoré môžu potom prakticky uplatniť tam, kde sú ľudia na okraji spoločnosti, napríklad vo väzeniach.

 

Aký priestor budú mať mladí v rámci tvojej novej misie v Litve?

Bývame pri katedrále, hneď vedľa nášho domu je Arcidiecézne centrum mladých Jána Pavla II. Keďže domov chodíme okolo tohto centra, často narazíme na ľudí, ktorí doň vchádzajú a vychádzajú. Len čo sme sem prišli, už nás mladí pozvali na svoje večerné modlitby, ktoré mávajú v utorky a štvrtky. Určite pôjdeme. (úsmev)

V najbližšom období sa budeme venovať kratším víkendovým podujatiam – obnovám, misijným stretnutiam, formácii laických spoločenstiev a podobne. Tam tiež chodievajú mladí. Tento týždeň sme plánovali evanjelizačné aktivity na celý rok, keďže veľmi úzko spolupracujeme s arcidiecéznym evanjelizačným centrom. Je pre mňa veľmi zaujímavé, že v kaunaskej arcidiecéze je najväčším evanjelizačným podujatím pre mladých počas roka deň svätého Valentína. Je to celodenná akcia evanjelizačného charakteru, ktorú vysiela verejnoprávna televízia. Už sa nás do toho snažil „namočiť“ tím, čo to celé organizuje.

 

 

Veľkým povzbudením pre mladých v Litve bola určite návšteva Svätého Otca Františka…

Pápež sa s mladými stretol na námestí v centre hlavného mesta Vilnius. Odporúčal by som všetkým pozrieť si to z archívu. V príprave na toto stretnutie mladí spievali a modlili sa. Tomu, že program bol profesionálne pripravený, sa nečudujem. Litovci skvele spievajú a mám taký dojem, že majú originálne zafarbenie hlasu. Pápež si pozrel tanec, v ktorom mladí vyjadrili svoje hľadanie. Povedal im, že „modlitba a chválospevy sú zbrane proti uzatváraniu sa do imanencie tohto sveta“. Povedal tiež: „Keď sa venujete hudbe, otvárate sa pozornému načúvaniu a duchovnému rozmeru; týmto spôsobom sa rozvíja vaša vnímavosť. A to je vždy dobrá príležitosť k formovaniu schopnosti rozlišovať.“ Pre mňa ako hudobníka bol tento výrok veľmi dôležitý.

V príhovore mladým tiež povedal, že život nie je nijaké divadelné predstavenie alebo videohra. Nie je vtesnaný do presne vymedzeného času, so začiatkom a koncom, keď sa spustí opona alebo keď niekto vyhrá zápas. Ale život sa meria iným časom, nie časom divadla či videohry; život sa odohráva v čase vo vzťahu k Božiemu srdcu; niekedy ide smerom vpred, inokedy zas naspäť, cesty sa skúšajú, preverujú, menia… Nerozhodnosť akoby sa rodila zo strachu, že sa spustí opona alebo že nás čas na stopkách nechá mimo hry bez možnosti postúpiť o úroveň vyššie. Ale život je, naopak, cestou putovania. Pápež pozval mladých, aby sa nezamotali v labyrinte a nekrúžili bezcieľne dookola, ale aby putovali dopredu, k cieľu.

Pápež veľa hovoril mladým o spoločenstve. Hovoril o jeho nevyhnutnosti. Pripomínal, že nikto sa nespasí sám, že sme vzájomne prepojení, všetci sme „zosieťovaní“. Hovoril, že milosť k nám neprichádza zo vzduchu, švihnutím čarovného prútika, ale prichádza cez konkrétne vzťahy: „Vždy sú v živote ľudia, ktorí nám podajú ruku, aby nám pomohli povstať.“ Keď hovoril o spoločenstve, spomenul ako príklad dva národné litovské basketbalové kluby Žalgiris Kaunas a Vilnius Rytas: „Nezáleží, kto je prvý, nezáleží na výsledku, ale na tom, že je s nami Pán.“ Spomenul aj dve litovské rieky v súvislosti so svedectvom mladej ženy, ktorá hovorila o tom, ako jej pomohlo spoločenstvo: „Monika, tvoja starká a tvoja mama, farnosť františkánov, boli pre teba ako sútok týchto dvoch riek: tak ako sa rieka Vilnia pripája k rieke Neris, tak si bola aj ty pridružená a nechala si sa niesť prúdom milosti.“

Na stretnutí mladých sa pápež dotkol podstatných vecí, ktorými žije mladý človek. Zdalo sa mi, že Skutky apoštolov pokračujú. Mladí sa túžili dotknúť starca Petra, byť v jeho tieni, aby sila a požehnanie na nich zostúpili. Peter sa mocne prihováral mladým. Som si istý, že mnohí vnímali, ako ich jeho slová stavajú na nohy. A na konci, presne ako v Skutkoch, sa celá Cirkev modlila za Petra. Na záver stretnutia arcibiskup Vilniusu so všetkým mladými vystreli ruky smerom k pápežovi a modlili sa za požehnanie pre neho.

 



Komentáre