TOP

Recenzia_Melanie Dobsonová: Ukryté vo hviezdach

Spoločným menovateľom knihy je kniha. Za touto jazykovou prešmyčkou sa však neskrývajú len slová, ale príbehy ľudí, ktorí túžia po živote. Otázkou je, akú obetu musia priniesť a čo nepoznané vpustiť do svojho života, aby mohli žiť naplno.

Autorka románu Ukryté vo hviezdach pozýva čitateľa nahliadnuť do minulosti i súčasnosti. Pozýva ho do nacistického Nemecka a dovoľuje mu poznať príbehy ľudí, ktorí trpia len za to, že sú Židia. Keďže ich Hitler a jeho prívrženci oberajú o majetok, snažia sa ho ukryť. Aby ho raz znova mohli nájsť, vytvárajú si tajné zoznamy, ktoré zapisujú na rôzne miesta, napríklad aj do kníh.

Tie sa po istom čase zaraďujú, jemne povedané, medzi starožitnosti a nachádzajú si miesta u rôznych kníhkupcov. Jedna z nich sa dostane aj k Čarovnej rozprávkarke. Keď nájde tajný zoznam, rozhodne sa, že knihu vráti majiteľovi, prípadne jeho rodinným príslušníkom. Čo však objaví, keď sa začne hrabať v minulosti? Ako ovplyvnia jej život stretnutia s novými ľuďmi? A či pomôže nájsť odkaz v knihe poklad predchádzajúcich generácií, to všetko sa dočítate v románe Ukryté vo hviezdach.

Melanie Dobsonová majstrovsky spracúva životné postoje jednotlivých postáv. Ich boj o pravdu, ale i strach o život. Dáva odpoveď na to, čo sa stane, ak sa človek rozhodne kráčať proti prúdu, i na to, ako môže človek dať vzťahom druhú šancu.

Nie je to kniha, ktorú čitateľ zhltne za jeden večer. Vyžaduje si čas na premýšľanie i na prehodnocovanie postojov. No prináša hlboký zážitok, keď sa človek môže stretnúť sám so sebou.

Kniha je povzbudením pre:

  • milovníkov histórie,
  • milovníkov literatúry,
  • ľudí, ktorí zažili sklamanie,
  • tých, ktorí túžia nájsť návod na to, ako sa nevzdávať,
  • tých, ktorých sklamal životný partner,
  • tých, ktorí objavili či objavujú krásu priateľstva,
  • tých, ktorí si myslia, že Boh od nich odišiel.

Ak ju vezmete do rúk, buďte si istí, že sa dotkne vášho života. A prevetrá váš pohľad na hodnoty. Mimochodom, žiť v pravde je devíza, ktorá nikdy nestráca na hodnote. Vždy môže byť premenená na lásku.

 

UKÁŽKA

Max vbehol cez otvorené dvere do bytu, a keď uvidel, že Ernst Luzi drží pod krkom, bál sa, že už je neskoro. Obývačka bola plná rozlámaných nôh rodinných stoličiek, čalúnenie na gauči bolo rozrezané, elegantné závesy strhnuté. A Luziina tvár mala farbu betónovej podlahy v suteréne hotela Metropole, v ktorom strávil posledné dni.

„Daj jej pokoj,“ skríkol Max.

Ernst pustil Luzi a Maxovi odľahlo, keď počul, ako lapá pod dychu. Vďaka Bohu, nezabil ju… ale čo jej urobil, kým bol preč? Myseľ mu zaplavili myšlienky a vidiny toho, čo všetko sa mohlo stať, a len s námahou sa dokázal znova sústrediť. Takmer dva týždne bol zatknutý – najprv v aréne a potom v hoteli. Nedostatok jedla ho obral o silu, ale teraz musel tú trochu energie, čo mu ešte zostala, vložiť do záchrany Luzi pred gestapom.

Na gauči ležala dýka a Ernstovi sa do tváre nahrnula krv, keď sa za ňou načiahol. „Choď domov, Max.“

„Neodídem,“ povedal, no bez zbrane s týmto mužom nemohol bojovať.

Ernst pred ním pevne stál a mieril na neho nožom. „Povedal som ti, že si budeš musieť vybrať.“

Na striebornej čepeli Max videl vyryté slová. Alles fur Deutsch-land. Všetko pre Nemecko. Všetko pre moc. „Vyberám si to, čo je správne,“ povedal Max.

„Správne alebo nie, na tom nezáleží.“

„Mne áno.“

Luzi nič nehovorila, akoby z nej Ernst vysal ducha a hudbu, ktorá kedysi prúdila z jej vnútra.

„Poď so mnou, Max, a ja jej dám pokoj.“ Tie slová zneli ako syčanie hada v záhrade.

Maxovi padol zrak na puzdro s Ernstovou pištoľou na gauči, na mieste, kde predtým ležala aj jeho dýka, ale v tomto oslabenom stave by o ňu s Ernstom nedokázal bojovať. Bol zlomený. Musí existovať iná možnosť.

Strážnik v hoteli Metropole ho donútil prisahať, že nikdy nikomu nepovie, čo sa dialo, kým bol v zajatí nacistov, inak zatknú všetkých ľudí, ktorých miluje. Max sa obával, že začnú s Luzi. Videl, ako sa načiahla za Ernstovým puzdrom a vytiahla zbraň. Ernst nevidel, že stlačila spúšť. Keď vystrelila, nôž s rachotom padol na podlahu a on sa zrútil vedľa neho. Pri páde si udrel hlavu o roh stola.

Max chvíľu ohromene hľadel na muža a kaluž krvi, ktorá sa mu vytvárala okolo ramena. Luzi sklonila zbraň, ale ešte stále ju zvierala v oboch rukách. „Zabili môjho otca.“

„Videl som ho len pred týždňom…“

„V liste sa písalo, že to bola nehoda. Poľutovaniahodná. Zatkli ho a potom mi s ľútosťou oznámili, že mu zlyhalo srdce.“ Otočila sa k Maxovi s chladným výrazom v očiach. „Nikdy nemal problémy so srdcom.“

„Viem.“

„Zabili nevinného muža. Lekára, ktorý žil preto, aby pomáhal ostatným.“

(Dobsonová, 2019, s. 217-218)

 

MELANIE DOBSONOVÁ

Uznávaná autorka takmer dvadsiatich historických románov a napínavých príbehov, v ktorých prepája súčasnosť s minulosťou. Pracovala ako propagačná manažérka spoločnosti Focus on the Family. Je majiteľkou reklamného podniku Dobson Media Group. Popri písaní sa venuje vyučovaniu písania a styku s verejnosťou na Univerzite Georgea Foxa.

Spolu s manželom Jonom má dve dcéry. V súčasnosti žijú pri Portlande v Oregone. Milujú cestovanie a turistiku na severozápadných horách a útesoch pri Tichom oceáne. Melanie okrem písania rada objavuje opustené mestá a zabudnuté vedľajšie cesty, tancuje a číta príbehy so svojimi dievčatami.

 

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom knihkupectve Kumran.sk tu



Komentáre