TOP

Rodičia, deti a ruženec

Už 18. októbra sa deti zo všetkých kontinentov znovu spoja, aby sa spoločne modlili za pokoj a jednotu na celom svete. Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá každoročne organizuje modlitbovú iniciatívu Milión detí sa modlí ruženec, aj tento rok srdečne pozýva k modlitbe všetky deti, ich rodiny, farnosti, školy, stretká, katechétov či učiteľov.

Autor: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi

Ak tiež premýšľate o spoločnej modlitbe ruženca so svojimi deťmi, nechajte sa inšpirovať nasledujúcim rozhovorom. Dva manželské páry – Danielka & Stano a Veronika & Martin – sa s nami podelili o svoj pohľad na modlitbu ruženca v rodine s malými deťmi, na mnohé jej krásy, ale aj úskalia.

 

Danielka & Stano

(a ich 4 deti vo veku 8 rokov, 7 rokov, 5 rokov, 1 rok)

 

Začnime náš rozhovor o ruženci širšie: máte štyri deti a pravidelne sa s nimi modlíte. Čo pre vás ako rodičov znamená detská modlitba?

Stano: Vnímame naše právo a zároveň našu povinnosť vychovávať deti vo viere – a modlitba je jedným zo základných spôsobov, ako chceme u detí budovať a formovať ich vzťah k Bohu, Panne Márii a svätým. V mnohom je pre nás fascinujúce pozorovať, ako sa detská modlitba časom vyvíja a za čo sa deti modlia. Náš starší syn mal obdobie, že sa modlil so zatvorenými očami – ako taký malý mystik. Vydržalo mu to asi dva-tri mesiace (úsmev).

 

A čo spomínaný ruženec? Modlievate sa ho doma s deťmi?

Danielka: Modlíme sa zvyčajne jeden desiatok, niekedy viac. Ideálne po spoločnej večeri, za stolom, pod ikonou Svätej rodiny. Prebieha to naozaj rôzne – niekedy je to idylka, niekedy chaos (úsmev). Máme aj ilustrovanú knižku so zamysleniami ku každému desiatku. Tie si zvykneme prečítať a je to dobrý začiatok, pretože deti sa stíšia a v modlitbe sú pokojnejšie. Potom sa postupne striedame v predmodlievaní Zdravasov. Najmladšia dcéra, jednoročná, sa väčšinou zabaví hrou s ružencami.

Stano: Pravidelne sa ruženec modlíme najmä v mesiacoch máj a október, inokedy počas roka skôr príležitostne. Dlho sme hľadali nejakú vhodnú formu modlitby, aby sa deti chceli modliť a neboli z toho znechutené alebo aby z toho nebola „divočina“. A tak nám vyšlo, že formu modlitby musíme pravidelne obmieňať. Niekedy si spievame, inokedy sa modlíme klasické modlitby ako napríklad ruženec, litánie, krížovú cestu, rôzne procesie. A často sa modlíme vlastnými slovami. Modlitba ruženca má u nás typický priebeh: najskôr si každý vyberie z košíčka jeden ruženec, na ktorom sa bude modliť, a určíme si poradie, v akom sa budeme modliť Zdravasy, aby pri modlitbe nevznikla hádka. Zapálime pri kríži sviečku, vzbudíme si úmysel a prečítame si krátky text o danom tajomstve. Myslím si, že deti majú rady, keď modlitbu sprevádza aj takýto rituál.

 

Sú spomínané rituály spôsobom, akým motivujete deti k modlitbe?

Bojujete aj s ich protestmi a nechuťou?

Danielka: Každé dieťa si pri modlitbe obľúbi niečo iné – jedno má rado počítanie zrniek na ruženci, iné rado spieva. Ako to však celé roky pozorujem, zdá sa mi, že deti najviac priťahuje, keď sa rodičia na spoločnú modlitbu tešia a užívajú si ju napriek jej nedokonalosti. Toto som sa musela naučiť. Spočiatku to bol pre mňa naozaj čas napätia, vopred som očakávala, aké to bude náročné… No postupne som sa uvoľnila a viac sa zamerala na vlastné prežívanie modlitby. Predstavovala som si, ako sa Boh teší z nás a našich detí – k takejto radosti sa v modlitbe s deťmi chcem čoraz viac približovať. Naše deti mali aj obdobia, keď sa im naozaj nechcelo modliť, nezapájali sa a občas výslovne bojkotovali naše úsilie. Zatiaľ to však vždy prešlo a približne od svojich piatich rokov to každé z nich začalo brať ako samozrejmú súčasť našich večerných a ranných rituálov. Teraz sa na modlitbu väčšinou tešia. Protesty a nechuť sa síce občas vyskytnú, ale zvyčajne súvisia s únavou.

Stano: Chceli by sme, aby deti brali rodinnú modlitbu ako niečo samozrejmé – rovnako ako spoločné stolovanie, výlety či hru. Modlitba je pre nás neoddeliteľná súčasť rodinného života. Určite treba deti aj motivovať, hlavne tie mladšie. Pomáha nám napríklad dodržiavať pri modlitbe určité pravidlá: každý pri nej sedí alebo kľačí, nevyrušuje ostatných a s ničím sa nehrá. Niekedy však je úspech už to, že hlava zostane počas modlitby vyššie ako nohy. Za protesty ani nevhodnú gymnastiku ich netrestáme, skôr ich povzbudzujeme, aby to nabudúce bolo lepšie.

 

Akú úlohu podľa vás zohráva pri spoločnej rodinnej modlitbe mama alebo otec?

Vnímajú vaše deti nejaký rozdiel v tom, kto sa s nimi modlí?

Danielka: Večernú modlitbu sa zvyčajne modlíme všetci – sme pri nej obidvaja. Ranná modlitba je skôr individuálna, a to podľa toho, ktoré deti má kto z nás na starosti. Myslím si však, že je dosť podobná.

Stano: Neviem posúdiť, ako veľmi deti vnímajú rozdiel v tom, kto sa s nimi modlí. Určite ako rodičia chceme, aby videli, že sa obidvaja s nimi chceme modliť, že to s tým rozhovorom s Pánom Bohom myslíme vážne. Snáď si niekedy naši chlapci povedia, že keď budú veľkí, budú nielen piť pivo ako ocko, ale aj sa modliť ako ocko (úsmev).

 

 

Veronika & Martin

(a ich 3 deti vo veku 7 a pol roka, 4 a pol roka, 9 mesiacov)

 

Prečo má podľa vás zmysel modliť sa práve ruženec, ktorý je i pre dospelých neraz nepríťažlivou a zdĺhavou modlitbou, spolu s deťmi? Čo to vašej rodine prináša?

Veronika: V modlitbe ruženca je dieťa vedené k trpezlivej, sústredenej a načúvajúcej modlitbe. Dnes sa často pestuje modlitbová kreativita: dieťa ďakuje v krátkych prosbách za veci, ktoré ho tešia, alebo prosí za tie, po ktorých túži. Takáto modlitba má svoje výhody, pretože dieťa si buduje osobný vzťah k Bohu, ale má aj svoje limity. Dieťa je sústredené v modlitbe najmä na seba a svoje túžby. V premýšľaní o tom, za čo ďakuje alebo po čom túži, sa častokrát nevie upokojiť, jeho fantázia ešte viac naberá na obrátkach. Naopak, ruženec zameriava modlitbu dieťaťa v tichu na Boha. Keďže dieťa len s ťažkosťami ostane v úplnom tichu (v postoji bez slov), ruženec je tichom, ktoré vytvárajú presne určené slová. V nich sa – skrze jednotlivé tajomstvá – pozornosť sústreďuje na Krista, a to bez toho, aby bolo dieťa hodené do riavy obrazov, ktoré sa vynárajú v jeho fantázii. Ruženec takto učí tichu detským spôsobom. A v konečnom dôsledku modlitba ruženca pomaly, postupne a sústredene zameriava pozornosť aj srdce dieťaťa na Boha. Rozumná kombinácia oboch týchto „štýlov“ modlitby umožňuje dieťaťu duchovne rásť.

Martin: Ja vnímam, že modlitba ruženca nám ako rodine prináša zjednotenie. Akokoľvek sa usilujeme, mnohokrát večer končíme deň smutní, nahnevaní či pohádaní. Deti aj dospelí (úsmev). A pri všetkej dobrej vôli sa nie vždy vieme cez to preniesť a pri večernej modlitbe za čokoľvek prosiť, ďakovať či odprosovať. Vtedy nám slová ruženca, ktoré sa spolu modlíme, prinášajú zjednotenie, pokoj a spočinutie pri Ježišových nohách práve takí, akí sme v tej chvíli.

 

Poznáte iniciatívu Milión detí sa modlí ruženec? Ako ju ako rodičia vnímate?

Martin: Táto iniciatíva je v mojich očiach potvrdením toho, čo cítim, že sa deje u nás doma, keď sa modlíme ruženec – zjednotenie skrze rozjímanie nad Ježišovým životom spolu s jeho matkou. Nech sme v akýchkoľvek podmienkach. S ružencom prichádza do našej rodiny – a aj do celého sveta – pokoj.

 

Ako by ste podporili ďalších rodičov, ktorí sa tiež chcú doma s deťmi modliť ruženec?

Veronika: Myslím si, že môj manžel spravil tejto modlitbe celkom dobrú reklamu (úsmev). Ja sama ešte vnímam, akou dôležitou potrebou v živote našich maličkých je potreba poriadku a predvídateľnosti. Zvyk modliť sa túto štruktúrovanú modlitbu každý večer prispieva k napĺňaniu tejto potreby. Minimálne my v rodine cítime o čosi hladší priebeh večerných rituálov, odkedy sa modlievame ruženec.

 

Viac informácií o modlitbovej kampani Milión detí sa modlí ruženec, ako aj možnosť zaregistrovať sa do nej nájdete na webovej stránke: www.miliondeti.sk

 

Komentáre