TOP

S Jakubom na Svätojakubskej ceste – 2. deň

A ďalší deň je za nami. Je to unavujúce a je to príjemné.

Autor: Jakub Mižičko

Dnes sme vstávali skôr ako v sobotu a hlavne sme aj skôr vyrazili. Milí domáci nám v penzióne pripravili raňajky, čo bol prvý moment, keď sa celá naša pútnická skupina stretla pokope. Castor mal drobný príhovor a chvíľu potom sme vykročili, pretože o 9.00 hod. sa začínala omša v Kostole svätého Bartolomeja vo Vysokej. Po omši nám ešte pán farár požehnal a my sme sa vybrali objavovať nové zákutia Štiavnických vrchov.

 

 

Na rozdiel od prvého dňa, keď sme sa rozdelili na dve skupiny, dnes sme začali viac-menej spolu. Po prvom dni sa už začali ľudia trochu spoznávať a takíto „oťukaní“ sa púšťali do rozhovorov naprieč skupinou. Po približne polhodine chôdze sme dorazili na miesto známe ako Drieň. Je to priestor, kde sa v čase tureckej invázie odohral eucharistický zázrak, ktorý odohnal Turkov, a tak sa zabránilo masakru miestneho obyvateľstva. Po krátkej prestávke sme pokračovali. Trasa tu opäť viedla nádherným lesom, popretkávaná občasnými výhľadmi na okolité údolia.

 

 

V tomto duchu to pokračovalo až do Rudna nad Hronom, kde sme sa, priestorovo dosť rozptýlení, postupne stretli v pohostinstve pri miestnom futbalovom ihrisku. Posilnení pivom, kávou či chrumkami sme v malých skupinkách došli do cieľa nášho dňa, ktorým bola Nová Baňa. Máme fakt príjemné ubytovanie, aj do pútnických preukazov sme dostali pečiatky a večer už strávil každý podľa vlastnej chuti.

K tým pečiatkam a preukazom: Pokiaľ kráčate na Svätojakubskej ceste v Španielsku, vo Francúzsku či Portugalsku, potrebujete preukaz pútnika („credencial“). Ten, samozrejme, nie je problém zaobstarať. Do tohto preukazu zbierate pečiatky z miest, kde ste spali a ktoré ste navštívili na ceste (kostoly, reštaurácie či občas dokonca aj obchody). Bez „credencialu“ vás v týchto krajinách ani neubytujú v „albergue“ (ubytovňa pre pútnikov). Na samom konci cesty, v Santiagu de Compostela, dostanete na základe tohto preukazu v latinčine písaný dekrét o tom, že ste túto pútnickú trasu naozaj absolvovali.

 

 

Keďže slovenská Svätojakubská cesta je ako práve narodené dieťa, pravidlá ešte nie sú také striktné, no aj v našej krajine sú miesta, kde by vás bez tohto preukazu nepustili dnu. Pre mňa osobne je na tejto „pečiatkovej hre“ najmilší fakt, že každé miesto má svoju originálnu pečiatku a každá z nich je osobitá a pekná. Pretože tí, čo ju vytvorili, do nej vložili kúsok seba.

Mne osobne sa dnes kráčalo dobre. Keďže som si včera, ešte presne neviem prečo (možno nech to nie je až také jednoduché (úsmev)), obul úplne nové topánky, dnes ma celý deň omínal otlak na pravej nohe. Terén to dovoľoval, tak som kráčal v sandáloch, aby som tú bolesť až tak veľmi necítil. Baví ma vnímať a sledovať, ako sa postupne rozpúšťajú prirodzené bloky a zábrany v skupine. Každým krokom sú všetci otvorenejší a omnoho viac sa rozprávajú, napriek tomu, že ešte pred dvoma dňami ani nevedeli, že ten druhý existuje.

 

 

Presne o tom je púť a proces cesty, po ktorej kráčame. Ja som dnes napríklad viedol veľmi otvorené rozhovory najprv o životných cestách našich rodičov s Ankou a neskôr počúval duchovné prebudenia, ktoré si prežila Mária, keď strávila niekoľko dní na púšti v rozjímaní a modlitbách. Až ma prekvapuje, ako rýchlo sme sa dostali k takýmto témam. Pripomenulo mi to dlhé rozhovory s priateľmi na ceste vo Francúzsku či Španielsku, tu však uľahčené tým, že rozprávame rovnakým jazykom.

A úplne by som zabudol. Naša skupina je medzinárodná, keďže okrem včera spomenutého Javiera zo Španielska tu máme pútnikov z Poľska, Nemecka, Kolumbie, Česka a Peru. A neskôr by sa mali pripojiť ešte ľudia z Rakúska a Maďarska. To je totiž jeden z hlavných znakov Svätojakubskej cesty: spája ľudí naprieč kontinentom, bez ohľadu na vek, povolanie či krajinu pôvodu. A všetci sú k sebe úprimne otvorení a zdieľajúci. Veď o tom je, aspoň podľa mňa, život.

 

S Jakubom na Svätojakubskej ceste – 1. deň (Banská Štiavnica – Vysoká)



Komentáre