TOP

Salezián Jozef Luscoň: Advent je štart do celého liturgického roka

Aká je adventná modlitba? Ako môžeme prežívať Advent v lockdowne? O Advente, očakávaní, modlitbe, ale aj prežívaní Vianoc sme sa rozprávali so saleziánom Jozefom Luscoňom (62).

Čo znamená Advent pre vás osobne?

Keď sa hovorí o Advente, vždy sa mi vynorí myšlienka na Veľký príbeh a jednu časť z neho. Veľký príbeh je vyrozprávaný vo Svätom písme – zjavil nám ho dobrotivý Boh. Hovorí o tom, ako to s nami a s týmto svetom plánoval, čo sa s ním stalo a deje. Vieme, že Boh stvoril nebo a zem, v nebi stvoril duchovné bytosti, zem pripravil pre nás ľudí… Ale v nebi sa udiala veľká tragédia, lebo ten najkrajší anjel Lucifer povedal, že nebude Bohu slúžiť. Stiahol k tomu aj iných anjelov – a vznikli diabli. Oni chceli škodiť, ničiť a keď zistili, že krásne bytosti – prví ľudia – žijú v radosti, v zjednotení s Bohom, tak prišli k nim a rozhodli sa im tú pohodu rozbiť. Nahovorili im, že Boh im všetko nepovedal, že im zatajil, že aj oni môžu byť bohmi, môžu byť ako Boh. A ako sa to dá docieliť? Podľa diabla je to veľmi jednoduché – len treba zjesť zakázané ovocie. To sa Adamovi a Eve zapáčilo, zjedli ho a zmenili sa nie na bohov, ale na „príšery“.

 

Ako ďalej tento príbeh pokračuje?

Príbeh sa tiahne cez celé Sväté písmo – prišiel trest, vidíme, ako hriech mutuje, ako sa šíri dejinami, vytvára líniu smrti. No tiež badáme, že je tu aj línia života: Boh prisľúbil príchod niekoho, kto to dá všetko do poriadku, odstráni zlo po našich hriechoch, zbaví nás otroctva a slabosti… Tomuto Hrdinovi ľudia v histórii dávali rôzne mená – Syn Dávidov, Syn človeka –, až ho nazvali Mesiáš. A On naozaj prišiel. Príbeh pokračuje aj v dnešnom čase a vieme, ako sa skončí – línia smrti skončí v pekle, línia života sa zavŕši v nebi. A všetko sa to ukončí druhým príchodom Pána Ježiša. Celý tento Veľký príbeh, ktorý som jednoducho prerozprával, má „podpríbehy“ – jeden z nich sa nazýva „Dejiny spásy“ – obsahuje to, čo Boh urobil v dejinách pre našu spásu. Začína sa to prisľúbením v raji (Gn 3, 15) a dejiny spásy sa končia druhým príchodom Krista. Aby sme na veľké udalosti z týchto dejín nezabudli, Cirkev vytvorila liturgický rok, počas ktorého si ich pripomíname.

A obdobie, keď sme dlhý čas čakali na príchod Mesiáša, nazývame Advent. Toto slovo pochádza z latinčiny od slova venire – prísť. Takže vždy, keď počujem slovo Advent, tak to dávam do súvisu s týmto Veľkým príbehom a s príchodom Mesiáša – s očakávaním jeho príchodu.

 

 

V ADVENTE BY SME MALI MAŤ V SEBE CLIVOTU PO BOHU

Ono sa to na prvý pohľad zdá ako nejaký mýtus, znie to tak mýticky, ale v podstate je to celé dosť vážna vec. Ako môžeme tento príbeh prežívať vo svojom každodennom živote aj počas Adventu?

V Advente si pripomíname príchod Mesiáša, ale tento príchod je viacnásobný. Preto nám aj liturgia Adventu ponúka príchod historický – očakávanie narodenia Ježiša Krista, potom eschatologický – príchod Ježiša na konci čias, osobný advent – príchod Krista po mojej smrti, a ešte máme Ježišove „malé“ príchody každý deň. Takže by som mal niečo robiť so svojou dušou, aby som to všetko zvládol. A ako ho prežívať? Máme tri veľké osobnosti, ktoré nám ukazujú, ako na to.

 

Ktoré to sú?

Je to prorok Izaiáš, ktorý žil vyše sedem storočí pred narodením Pána Ježiša. Ten hovorí o tom, ako po Mesiášovi túžiť, ako budú vyzerať mesiášske časy. Izaiáš je evanjelista Starého zákona a predpovedal mnohé veci o Mesiášovi. Druhá postava – Ján Krstiteľ – nám hovorí, ako sa pripraviť na Mesiášov príchod. Vraví obrazne: aby sa jamy zasypávali a kopčeky vyrovnávali. Je to antický obraz udalosti, keď išiel kráľ na nejaké miesto, „partia“ cestárov pripravovala cestu, aby si kráľ neudrel chrbticu. V duchovnom význame sa hovorí o našom srdci – tam má prísť Mesiáš. To znížené – napríklad nejaká melanchólia, smútok… –, to mám zasypať nádejou. A čo je pyšné – tie hrboľaté veci, treba zrovnať pravdou – pokorou. Aby som tak pripravil cestu Pánovi do svojho srdca a on sa tam na Vianoce narodil.

A keď si všimneme liturgiu od 17. decembra, začíname meditovať, ako Panna Mária prijala Božie Slovo – Ježiša – do svojho srdca. Máme s ňou ísť do nazaretského zátišia. Ona nás učí, ako mať v srdci tichosť, nežnosť a čakať Dieťatko… To veľmi dobre vedia prežiť najmä matky, ktoré nosili pod srdcom dieťatko. V duchovnom význame sa aj my máme tešiť vo vnútri a nežne pripraviť svoje prostredie pre Pána. A treba ešte zvýrazniť ducha Adventu.

 

Čo to znamená?

Advent má trošku pôstny charakter, ale cítiť v ňom aj radosť: už-už, ale ešte nie. Už-už Ježiš prichádza, už aby to bolo… Mala by v nás byť clivota po Bohu – príď, Pane Ježišu, do môjho vnútra.

 

A čo nám v tom úplne prakticky môže pomôcť?

Denné spytovanie svedomia o tom, kedy som nemal ducha evanjelia, čo je vo mne dolinou – v čom som rozbitý, kedy som sa trápil nad hlúposťami. Tú „dolinu“ treba naplniť dôverou. Zisťovať treba aj to, kde som bol pyšný a kde napríklad v pýche utláčam svojich blízkych. To treba odstrániť. Mám pracovať na tom, aby som „chytil“ pokoj, ktorý je na Vianoce veľmi potrebný. A mal by som prechádzať aj do úžasu. To je emócia, ktorú dnes akosi strácame, ale ktorá je nesmierne potrebná. Deti ju majú viac rozvinutú. Úžas nás až tak pozdvihne nad tajomstvom, že Boh prichádza. A On nie je hocikto. Je to vznešený, nádherný, večne mladý Boh, ktorý môže všetko. Vďačnosť za to všetko dobro, ktorým nás obklopil, by mala byť v nás prítomná. Ako pomôcky nám môžu pomôcť rôzne aktivity ako adventné kalendáre, prípadne aj „prázdne jasličky“, do ktorých – aby Ježiška neomínalo – mu robíme podstielku z dobrých skutkov, modlitieb. Ale sú tu aj iné pekné aktivity…

 

 

DŽAVOTAŤ V MODLITBE S BOHOM

Advent je úzko spätý s modlitbou. Dalo by sa povedať ako sa môžeme dobre modliť?

Dlho som hľadal význam slova zbožnosť. Až som pochopil, že zbožnosť je nežnosť pred Bohom, nežnosť k Bohu. A človek do svojho vnútorného sveta veľmi potrebuje vniesť túto nežnosť.

 

Ako ju vnesiem?

Najprv zo svojho vnútorného sveta potrebujem vyhodiť to, čo tam nepatrí – a to sa dá cez spytovanie svedomia, spoveď a ľútosť… Tým to tam v sebe očistím. A potom nutne potrebujem „natiahnuť“ do seba dobrého, pravého, radostného Božieho Ducha. Ducha nežnosti. A to sa robí cez modlitbu. Veľkou učiteľkou v tom je Panna Mária. Ona čakala na čas navštívenia, kedy Boh do nej jemnučko príde. Biblia to pozná pod slovom kairos. Panna Mária to zažila pri počatí, keď Ježiša nosila pod srdcom, ale aj inokedy… A do takého stavu by sme mali dostať svoju dušu. A to nejde inak, ako cez pokornú, tichú modlitbu, kde sa džavotá s Bohom.

 

Je aj nejaký konkrétny druh modlitby, ktorý nám môže byť obzvlášť užitočný cez Advent?

Na Advent naša kresťanská tradícia vytvorila veľa modlitieb. Veľmi odporúčam vrúcne sa modliť modlitbu Anjel Pána, pretože toto je cesta druhej Božskej osoby medzi nás a do nás. Potom sú tu roráty, ktoré vznikli vo Francúzsku. Nazývajú sa podľa najznámejšej pesničky Rorate caeli – Roste, nebesá z výsosti. Potom je tu adventný veniec, čo je novšia tradícia. Každý týždeň pribúda ďalšia svieca, lebo Kristus, Svetlo, sa blíži a prináša čoraz viac svetla. Aj to patrí k adventnej atmosfére… Je dôležité, aby naša duša nasávala krásu, lebo sme stavaní tak, že oči potrebujú vidieť, uši počuť a náš duch potrebuje byť nakŕmený úžasnými vecami. Fakty sú pre rozum, emócie pre srdce. Ale pre „let ducha“ potrebujeme oboje.

 

Už viac ráz som tento Advent počula myšlienku, že je priama úmera – aký Advent, také Vianoce. Čo si o tom myslíte?

Je to veľmi pekný postreh, pretože vždy platí, že ako sa na udalosť pripravíme, tak ju potom vieme prežiť. Doplnil by som to, že pre mladých ľudí používam takéto podobenstvo: Keď ideš na motorku a štartuješ ju, aspoň štyri razy kopneš do pedála, aby si potom chytil rýchlosť. A Advent je taký štvortýždňový štart do celého liturgického roka. Je preto dobré sa naštartovať. (úsmev)

 

 

AJ LOCKDOWN JE DAR – ABY SME SA TROŠKU ZASTAVILI

Ľudia sú dnes smutní aj z toho, že nemôžu ísť do chrámu, prežívať Adventné obdobie v kostole. Čo by im v tom mohlo pomôcť?

Je pravda, že je to pre mnohých ťažké, ale pozerajme na to aj pozitívne…. Máme viac času na modlitbu a do duše tak môžeme dostať mnohé krásne veci. Možno je čas a príležitosť vytvárať nové tradície. Veď akokoľvek nám je, nie je nám najhoršie. Keď porovnáme, čím si prešli generácie pred nami… My ešte stále máme čo jesť, máme priateľov, môžeme im volať, povzbudzovať sa, popočúvať dobrú hudbu… Treba využiť tento čas na prehĺbenie svojho vnútra, na vojdenie do hlbokých právd… A k tomu potrebujeme ticho. Teraz je čas na ticho… A do neho odporúčam počúvať dobrú hudbu. Takú, pri ktorej uvoľníme svoje srdce a uvedomíme si mnohé veci, ktoré sme od Pána dostali… V tomto čase môžeme odhaliť to, čo Boh pre mňa chystá, kde je zmysel môjho života, čo je pre mňa dôležité a čo nie… Keby nebol lockdown, riešili by sme najmä materiálnu prípravu na sviatky. Ale teraz môžeme ísť viac iným smerom. Máme čas na rozhovory a môžeme si uvedomiť, že život a Pán Ježiš prinášajú omnoho väčšie hodnoty, než aké prinášajú len materiálne veci… Takže by som to nevidel až tak tragicky. Riešenie je teda v nasatí radostného, iskrivého ducha. Aj tento čas je dar – aby sme sa trošku zastavili, našli inú cestu, a nemusí to byť len cez matériu, konzum a príjemno.

 

A keď to ešte posunieme do vianočnej roviny prežívate Vianoce ako saleziáni nejakým špeciálnym spôsobom?

Vianočný čas prežívame spolu v komunite, ale sme otvorení aj mladým, priateľom, rodinám. Chystáme slávnostnú večeru, pár bratov varí, iní zdobia stromček… Pripravíme darčeky, modlíme sa, spievame… Ak sme vo farnosti, zvoníme – že teraz sadáme k vianočnému stolu. Pred stolovaním čítame Písmo o narodení Mesiáša a potom sa spúšťa slávnostná večera. Tu vidieť rôzne tradície, pretože bratia sú z rôznych kútov Slovenska. Ten, ktorý je v komunite najvýrečnejší, zvykne rozdávať darčeky – aj to humorne okomentuje. Nasledujú koledy a po nich ide každý do ticha. Chystáme sa na polnočnú svätú omšu. Ak sa dá, ešte sa po nej stretneme s priateľmi, aj keď teraz je to ťažšie. A po polnočnej mnohí zostávajú pred bohostánkom v tichu, ďakujú za život, ktorý je taký krásny…

Všetkým čitateľom Slova+ prajem, aby aj oni stretli narodeného Mesiáša a prežili krásny vianočný čas.

Komentáre