Slávenie Pôstu a Veľkej noci s rodinou

Slávenie Pôstu a Veľkej noci s rodinou
Počas celého roka si pripomíname Ježišove slová, jeho zázraky a stretnutia s ľuďmi. Ale na Veľkú noc znova a znova prežívame to najdôležitejšie, čo Ježiš pre nás urobil, čím nás zachránil – jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Veľká noc je vrcholom toho, čo pre nás urobil Kristus, vrcholom všetkého, čo slávi Cirkev. Nič väčšie a dôležitejšie v kresťanstve nemáme!

Autori: Richard a Marta Vašečkovci

Veľká noc (pascha) nie je súkromným slávením jednotlivca, ale slávením rodiny. Je to starý židovský sviatok, ktorý Židom prikázal sláviť Boh so slovami: „Zachovajte teda toto ustanovenie, lebo je to príkaz, ktorý platí pre teba a pre tvoje deti naveky! Aj potom, keď vojdete do krajiny, ktorú vám dá Pán, ako to prisľúbil, takto zachovávajte tento zvyk! A keď sa vás opýtajú vaše deti: „Čo to máte za zvyk?“, vy odpoviete: „To je obetovanie paschy pre Pána, ktorý obišiel domy Izraelitov v Egypte, keď bil Egypťanov a keď naše domy ušetril.““ (Ex 12, 24–27)

Slávenie Veľkej noci v rodine je zamerané na odovzdávanie viery z generácie na generáciu. A to je v prvom rade úloha pre rodičov, nie pre pána farára či katechétov. Odpovedať deťom na otázku, prečo vlastne slávime tieto sviatky, majú ako prví rodičia.

Som presvedčený, že aj Ježiš chce sláviť Veľkú noc s nami a s našimi deťmi. A že aj pre nás platia slová, ktoré povedal pred smrťou svojim najbližším, svojim milovaným učeníkom: „Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka.“ (Lk 22, 15)

Keď mal náš Marek štyri roky, sediac Martuške na kolenách počas veľkonočnej vigílie veľmi pozorne počúval čítanie o obetovaní Izáka a s napätím sa v jednej chvíli veľmi vážne spýtal: „On ho fakt bodne?“

Rišo sa to dozvedel zo zdieľania počas homílie.

A tak sa na druhý deň pýtal Mareka: „Tak čo, bodol ho?“

„Nie.“

„A koho teda obetovali?“

„Baránka.“

„A vieš, Marek, kto je ten Baránok?“

„Ježiš!“

Keď mal Marek štyri roky, vedel, že Baránok, ktorý sa obetoval nielen namiesto Izáka, ale aj namiesto neho, mňa, každého jedného z nás, je Ježiš. Toto je dôvod, prečo slávime paschu. Aby sme toto vyznanie odovzdávali z generácie na generáciu a upevňovali sa v ňom.

Veľká noc je už od podstaty zameraná práve na odovzdávanie viery deťom. Je svedectvom o tom, čo pre nás urobil Pán: „A keď sa vás opýtajú vaše deti: „Čo to máte za zvyk?“, vy odpoviete: „To je obetovanie paschy pre Pána, ktorý obišiel domy Izraelitov v Egypte, keď bil Egypťanov a keď naše domy ušetril.““ (Ex 12, 26–27)

Veľkonočné trojdnie nie je teda v prvom rade liturgickou špecialitou pre teologicky vzdelanú elitu, ale je veľkým pozvaním k rodinnému sláveniu. Sme vyštudovaní teológovia a máme kvalitnú liturgickú formáciu, ale mnohé z veľkonočného tajomstva sme pochopili až vďaka deťom: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ (Lk 10, 21)

Vždy sme robili všetko pre to, aby sme sa mohli s deťmi zúčastniť liturgických slávení Veľkonočného trojdnia. Niekedy to bolo naozaj náročné, ale neľutujeme. Našou ambíciou bolo podľa možností zúčastniť sa slávení ako celá rodina. Museli sme sa na to dôkladne pripraviť a udržiavať disciplínu. Aj preto, aby sme neboli bezohľadní voči ostatným účastníkom.

Slávenie paschy je vyznaním viery. „Oci, mami, prečo to robíme?“ „Pretože veríme.“ „A prečo to robíme takto neobyčajne?“ „Pretože to, čomu veríme, je neobyčajné, výnimočné, hodné veľkej oslavy.“ Je tu priestor na poznávanie Pána, otázky a objavovanie odpovedí. Pre mňa samého je to každý rok nové zblíženie sa s Ježišom v jeho umučení a smrti. A to potom vedie k vzkrieseniu a novému životu.

 

Slávenie Pôstu a Veľkej noci s rodinou

 

Potrebujeme sa poriadne pripraviť

Veľká noc je taký veľký sviatok, že na jeho prežitie nestačí len Veľkonočné trojdnie. Nestačí ani pridať len týždeň pred (Veľký týždeň) a týždeň po (Veľkonočná oktáva). Dokonca naň nestačí ani celý mesiac. Cirkev usúdila, že si zaslúži viac ako tri mesiace! Právom.

Na Veľkú noc sa potrebujeme poriadne pripraviť, a tak jej predchádza 40-dňové obdobie prípravy – Pôstne obdobie. A zároveň na jej dôkladne oslavy vrcholiace vyliatím Ducha Svätého tu máme samostatné obdobie, nazývané – ako inak – Veľkonočné obdobie, trvajúce päťdesiat dní.

Ak chceme v rodine prežiť Veľkú noc naplno, nestačí s tým začať na Zelený štvrtok. Je potrebné upriamiť svoju myseľ na Veľkú noc už od začiatku veľkého Pôstu, od Popolcovej stredy. A ak chceme, aby sa naplnila milosť Veľkej noci, potrebujeme zotrvať v modlitbách s Máriou a s celou Cirkvou až do Zoslania Ducha Svätého, do Turíc.

V roku 2020 sa toto obdobie začne v stredu 26. februára (Popolcová streda). A skončí sa nedeľou Zoslania Ducha Svätého 31. mája. Veľkonočná nedeľa bude 12. apríla (na Medzinárodný deň kozmonautiky – ale to je jedno).

Pôstne obdobie spolu s Veľkonočným trojdním a Veľkonočným obdobím zaberá zhruba štvrtinu cirkevného roka a môže zasahovať do mesiacov február, marec, apríl, máj, jún.

Dôležitejšia ako astronómia a počty je však skutočnosť, že tieto tri pohyblivé mesiace sú najlepšou príležitosťou na duchovné cvičenia pre celú Cirkev i pre vašu rodinu. Ak túto príležitosť chytíte za pačesy, môžete sa vy i vaše deti hlboko duchovne obnoviť. Poradím vám: Príliš o tom nešpekulujte, rozhodnite sa!

Môžete sa za to pomodliť slovami modlitby dňa z Popolcovej stredy:

„Milosrdný Bože, dopraj nám týmto svätým pôstom nastúpiť cestu duchovnej obnovy, aby nás pokánie posilňovalo v boji proti nepriateľom spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.“

 

Knihu si môžete zakúpiť tu. 

Slovensko+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00