TOP

Slávka Tkáčová: Svoju rodinu by som nedala za nič na svete

Slávka Tkáčová (24) je šikovná speváčka a hudobníčka – a navyše má v sebe aj charitatívneho ducha. Tento rok so svojimi sestrami rozbehla projekt RecyVeci, v ktorom sa veci nielen predávajú, ale výťažok z toho ide do správnych rúk.

So sestrami Lenkou a Dankou ste začali projekt RecyVeci. Vysvetlíš, o čo ide?

RecyVeci je charitatívny projekt, ktorého cieľom je nielen recyklácia oblečenia, ktorá funguje na princípe „z ruky do ruky“, ale predovšetkým pomoc slovenským rodinám, ktoré to naozaj potrebujú.

 

Podarilo sa vám týmto spôsobom vyzbierať už nemalú sumu. Plánujete to aj naďalej?

Za štyri mesiace nášho projektu sa nám podarilo obdariť tri slovenské rodiny sumou päťsto eur a plánujeme v tom pokračovať ďalej. Každým jedným odovzdávaním máme možnosť stretávať naozaj pokorné a úprimné rodiny, ktoré nám často dávajú viac ako my im. Počas nášho projektu sme si taktiež uvedomili, že tento svet nie je až taký zlý, a aj dnes v ňom existuje množstvo nádherných ľudí. Pozorujeme to aj pri ľuďoch, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomáhajú – darujú svoje oblečenie, pomôžu svojím talentom fotografa, grafika a mnohými inými.

 

RecyVeci zaujali aj mnohé známe tváre, ktoré sa s vami ukázali v niektorých videách. Prezraď, kto a ako sa zapojil?

Áno, veľmi sa tešíme z toho, že našu myšlienku podporili mnohé známe tváre ako napríklad speváci – Zuzana Smatanová, Martin Harich, Bystrík –, herci ako Marek Fašiang, Jozef Jurčišin-Kukľa či moderátor Milan „Junior“ Zimnýkoval.

S ponukou spolupráce sme sa ozvali zväčša my, no prekvapili nás aj osobnosti, ktoré nám napísali ako prvé. Pre konkrétnu formu či dĺžku spolupráce sa už rozhodol každý z nich sám.

 

 

VERÍM, ŽE ČOSKORO SA VŠETKO DOSTANE DO NORMÁLU

Začala si tento rok študovať na konzervatóriu, prečo si sa tak rozhodla?

Tak teraz ste ma dostali. (smiech) Konzervatórium bolo mojím snom už od základnej školy. Keď som sa hlásila na strednú školu, odbor, ktorý som chcela ísť do Košíc študovať, otvárali iba každý druhý rok. A v ten môj akurát nie. Aj preto som nakoniec vyštudovala Pedagogickú a sociálnu akadémiu v Prešove. Túto túžbu si však moje srdce stále nieslo kdesi v podvedomí . Vo štvrtom ročníku na vysokej škole sa to vo mne kdesi opäť pohlo a ja som si povedala, že si to už nenechám vziať a chcem si splniť svoj sen. A tak študujem prvý rok na konzervatóriu v Bratislave. Nenútim sa túto školu vyštudovať dokonca. Už len pocit – že tam môžem byť, opäť sa učiť a zdokonaľovať v umeleckom smere – ma teší.

 

Ako sa darí tvojmu najnovšiemu albumu Odznova?

Nebudem klamať, boli aj obdobia, keď sa mu darilo viac. (smiech) Koronakríza si ako jednu z prvých zobrala na mušku práve kultúru a všetko s ňou spojené. Samozrejme, ovplyvnilo to aj môj najnovší album. Som však optimistka a verím, že čoskoro sa všetko dostane do normálu, budeme môcť ďalej pracovať na tom, čo nás napĺňa, a vídať sa s vami na koncertoch. Veľmi sa na to teším.

 

Čo ťa v tomto čase najviac teší?

Vonku prší, ja sedím doma, som so svojou milujúcou rodinou. Síce si počas tejto celej situácie nedávame veľa dôvodov na to, aby sme sa nazývali „milujúcou“, no idem to skúsiť. (smiech)

Ale nie, svoju rodinu by som nedala za nič na svete – a práve to ma teší najviac. Snažím sa hľadať aj v ťažších obdobiach tie lepšie stránky. Najviac ma teší vedomie, že aj toto zvláštne obdobie vie človeka nasmerovať k činnostiam, ktoré by inak odkladal. Ja mám tak viac času na dobrú knihu, tvorenie, angličtinu – a v neposlednom rade viac času hlbšie rozvíjať svoj vzťah s Bohom.

Autor foto: Rajmund Petrik, Andrej Hucik

 

 



Komentáre