Sociálne siete: Máme sa porovnávať s inými ľuďmi?

Ako rozlíšiť, kedy je pre nás porovnávanie sa s druhými pozitívnou motiváciou a naopak, kedy nám ubližuje? Zvlášť v dnešnej dobe sociálnych sietí je téma porovnávania sa veľmi aktuálna. Zdanlivo dokonalý priestor, plný ideálnych vzťahov, postáv a životov, nám ponúka dokonalosť prifarbenú filtrami. Skutočnosť inú než je naozaj. Tento fakt neovplyvníme, ale čo ovplyvniť môžeme a máme, je naša voľba, koho a čo budeme (na)sledovať a ak je naše sebavnímanie narušené, trpezlivo na ňom pracovať.

Spomínate si na nejaký moment z detstva, kedy rodičia vyzdvihli pred vami pozitíva iného dieťaťa a vás postavili do konfrontácie? Alebo učiteľa v škole, ktorý poukázal na lepšie vedomosti spolužiaka a tie vaše podcenil? Už vtedy toto neškodné porovnanie dvoch originálnych ľudí prinieslo akýsi negatívny pocit, zahanbenie. Dnes sa môžeme pristihnúť pri tejto aktivite aj my sami. V priamej interakcii s inými ľuďmi, ale čoraz častejšie i v online svete.

V dnešnej dobe sociálnych sietí je porovnávanie sa často spojené s konfrontáciou vlastného života a dokonalého obsahu v profiloch ľudí, ktorých sledujeme. V mnohých z nás vyvoláva tento fakt pocit menejcennosti a komplexy, závisť či dokonca verbálne útoky. Môže teda prinášať porovnávanie sa s druhými ľuďmi aj niečo pozitívne? Ako rozlišovať hranicu medzi budujúcim a deštrukčným „porovnávaním sa“?

 

Zdravým porovnávaním sa učíme rásť

Človek potrebuje vzory

Často sa hovorí, že sa nemáme s tým druhým porovnávať, pretože pokiaľ sa budeme porovnávať s niekým, kto je múdrejší, šikovnejší než sme my, tak z toho môže vzniknúť komplex menejcennosti. A zase naopak, ak sa budeme porovnávať s niekým, kto má menšie schopnosti a je menej výkonný než my, môže to smerovať k pýche. Psychológ a psychiater Max Kašparů v jednej zo svojich prednášok hovorí, že zámeru neporovnávať sa neverí. Práve preto, lebo človek potrebuje vzory. Bez vzorov sa ani dieťa a mladý človek nevyvíja tak, ako má. Porovnávanie je súčasťou učenia sa od svojich vzorov. Vzor existuje preto, aby sa človek mohol učiť, posúvať sa a zlepšovať. Našou zodpovednou úlohou je vybrať si teda správne vzory, ktoré nás pozitívne motivujú a vedú k rastu. Aké vzory si vyberáme?

 

,,Napodobňujte ma ako ja napodobňujem Krista.“ (1 Kor 11, 1)

 

Najskôr hľadať identitu v Bohu a pracovať na pozitívnom sebavnímaní

Ako nájsť správnu hranicu

Sebahodnota a sebavnímanie predstavujú v tejto téme dôležitú úlohu. Ak máme vedomie, kým sme, aká je naša hodnota a kam smerujeme, nevnímame druhého človeka ako niekoho, „kým by som sa chcel stať“; lebo svoju identitu už máme. Vnímame ho ako človeka, ktorý nás môže inšpirovať, naučiť novým veciam či motivovať k zlepšeniu sa v určitej oblasti. Vieme, že každý z nás je originál.

Ak sme len na ceste hľadania vlastnej identity, ak sme ako deti vnímali okolo seba nesprávny vzory, tak porovnávanie sa s druhými ľuďmi môžeme vnímať oveľa častejšie a intenzívnejšie práve v negatívnom zmysle. Preto je potrebné uvedomiť si, čo mi prináša do prítomného prežívania poznanie, že niekto má iné schopnosti a talenty ako ja, ovláda viac jazykov, možno atraktívnejšie vyzerá… Prináša mi to závisť alebo motiváciu? Smútok alebo radosť? Súčasne s touto reflexiou je potrebné neustále si pripomínať, akú hodnotu máme v Božích očiach, nechať sa uzdravovať a pracovať na zmene sebavnímania.

 

Máme zodpovednosť za to, kam obraciame pozornosť

Koho (na)sledujem?

Prvé vzory stretávame v našich rodinách. Zo skúseností vieme, že nie vždy je toto prostredie i bezpečným a milujúcim miestom. Nasledujeme rodičov a blízkych a učíme sa vnímať seba a svet cez ich filter. V určitom období života však preberáme zodpovednosť za to, kam a na koho smerujeme svoju pozornosť. K porovnávaniu sa v reálnom svete sa nenápadne pridalo porovnávanie sa vo virtuálnom svete. Tento priestor je však len fikciou dokonalosti, ktorú v „offline“ svete nestretneme. Je akousi promenádou ideálnych životov, vzťahov, správnych ženských mier a dobre cieleného marketingu. Preto je potrebné si uvedomiť, aké profily a akých ľudí nasledujeme. Naučiť sa rozlišovať to, čo mi prináša pokoj a pozitívnu motiváciu, od toho, čo ma núti neustále na seba kriticky vzhliadať či potichu niekomu závidieť. Možno je čas práve dnes prehodnotiť, koho na svojej sieti sledujem a jednoducho stlačiť „unfollow“.

 

Otázky, ktoré nám môžu pomôcť orientovať sa na sociálnych sieťach

1. Nesie profil dobrú hodnotu? Čo sa snaží komunikovať do sveta?
2. Váži si ľudskú dôstojnosť?
3. Učí ma novým poznatkom?
4. Inšpiruje ma nápadmi?
5. Pozitívne ma motivuje k aktivite?
6. Zdieľa moje záujmy?
7. Váži si a chráni ľudskú dôstojnosť?
8. Opiera sa o fakty a nešíri zavádzajúce informácie?
9. Nešíri nenávisť?
10. Dokázal by som ho odporučiť blízkym ľuďom?