TOP

Speváčka Lenka Bednárová: Mám rada život, hoci aj uprostred ťažkých udalostí

Lenka Bednárová (26) pochádza z Kendíc. Tvrdí o sebe, že spieva odmala. Najprv pôsobila v ľudových súboroch, neskôr si ju Boh pripravil do služby chvál v spoločenstve Marana Tha. Vydala vlastné CD so žalmami a vidieť či počuť sme ju mohli na poslednom Godzone tour. Spevu a didaktike hudby sa momentálne venuje dokonca aj v rámci rozširujúceho a doktorandského štúdia.

Odkedy sa venuješ spievaniu?

Rada spievam odmalička, ale cielene sa spevu venujem asi tretí rok.

 

Kedysi si robila aj ľudový spev. V čom sa ti najviac páčil?

Áno, spievala som ľudovky. Najviac sa mi páčili také piesne, ktoré textovo a melodicky zasiahli srdce, až sa mi zachcelo plakať. Keď sme na svadbe čepčili moju sestru a mala som spievať odpytovanie od jej mamky (teda zároveň aj od mojej mamky), nebolo mi všetko jedno. Uvedomovala som si úprimnosť vyspievaných slov a v tom momente som pochopila a prežila silu piesní ľudu. Zapôsobilo to na mňa spoločne so slovenskými clivými melódiami. A to nespomínam ani viachlasy, ktorých spev ma stále fascinoval.

 

V istom čase si však došla k spievaniu chvál. Ako sa to stalo?

V určitom období som mala problémy s hlasom, zápasila som s častými zápalmi, zachrípnutím, vystriedala som aj pár odborných lekárov, ale lieky mi nepomáhali. Preto som bola nútená zamyslieť sa, či náhodou premáhanie môjho hlasu v ľudovkách nie je koreňom častých zápalov. Mám jemný hlas a v súboroch som spievavala druhé hlasy, ktorými bolo často potrebné doslova až „prekričať“ základný hlas. Tak som si vstúpila do svedomia, a hoci to bolo pre mňa veľmi ťažké, prestala som spievať ľudovky. V tom období som mala pocit, že som s hudbou skončila a že Boh pre mňa nemá pripravený žiaden ďalší hudobný plán. Myslela som si, že sa hudby musím úplne vzdať.

 

Ale nevzdala si sa. Bol v tom nejaký nadprirodzený zásah?

Na chválové stretnutia som zvykla chodievať aj počas toho, ako som spievala ľudovky. Pamätám si, ako som na prvých chválach, ktorých som sa zúčastnila v Prešove, videla kapelu a v srdci som zatúžila raz stáť na pódiu tak ako oni. Povedala som si, že ak nie ako líder, tak aspoň by som si zaspievala druhé hlasy. Tejto skrytej túžbe som nevenovala veľa pozornosti, necítila som sa byť povolaná do chvál a ani som nevedela, či nejaký väčší spevácky talent mám. Počas leta, bolo to vtedy, ako som prestala spievať ľudovky, sa mi tá tajná túžba po viacerých rokoch vybavila. V to leto sa nejako zázračne pospájali stretnutia. Po dlhých rokoch sme sa stretli s kamarátkou Zuzkou, strávili sme spoločný čas zdieľaním, modlitbami a medzi rečou sa ma opýtala, či im na svadbe nezaspievam žalm. Odpovedala som kladne s tým, že pár žalmov mám zhudobnených aj pre gitaru. Zuzka a Matej si vybrali žalm, ocitla som sa na ich svadbe, kde zhodou náhod bolo aj veľa ľudí zo spoločenstva Marana Tha. Deň predtým som zistila, že spoločenstvo Marana Tha organizuje na jeseň Worship Central Kurz (kurz určený pre umelcov v oblasti chvál). Bohu som dala podmienku, že ak ma do konca týždňa na ten kurz zavolajú traja ľudia, pôjdem tam.

 

Zrejme ti naozaj poslal troch. Bolo to tak?

Ako som dospievala žalm, prišiel za mnou vedúci hudobnej služby, Janko Juščák, s tým, že veľmi pekne spievam a či nechcem prísť na kurz. Potešilo ma to, ale nebrala som si to k srdcu, lebo to bol len jeden človek. Vychádzala som z kostola, stretla som ďalšiu kamarátku, ktorá rozhovor začala slovami o kurze. Na sklonku dňa som Bohu pripomenula, že to boli len dvaja ľudia a zajtra je už koniec týždňa, takže ak tretí nepríde, nebudem sa tým viac zaoberať. Tretí prišiel vo vlaku cestou na večerný svadobný program. Vtedy som povedala Bohu áno, vykročila som zo svojej komfortnej zóny, prihlásila som sa na kurz a odvtedy som v hudobnej službe spoločenstva Marana Tha.

 

Čo pre teba osobne znamenajú chvály?

Modlitba chvály je pre mňa oslava toho, ktorého mám rada, spôsobom, ktorý mám rada. Je to čas, kedy sa môžem priblížiť k Bohu. Chvály ma učia upriamovať svoj zrak na to, čo je v živote podstatné – na Boha.

 

Skús opísať tie najväčšie rozdiely v spievaní ľudoviek a chvál… Ako to vnímaš?

Chvála je chvála Boha, Stvoriteľa. Mám tú česť spievať Jemu a nie vyvyšovať modly alebo akýchkoľvek iných bôžikov. To je ten najpodstatnejší rozdiel.

 

 

STÁLE JE PRI MNE NIEKTO, KTO MI MÔŽE KRYŤ CHRBÁT

Si členka katolíckeho spoločenstva. Čo to v tvojom živote znamená?

Raz to veľmi vhodne opísal môj snúbenec Marián, s ktorým sa stotožňujem. Prepojím to s jednou nočnou hrou, ktorú sme hrali na letných táboroch. Podstatou hry bolo prejsť so zapálenou sviečkou na koniec určenej trasy. Počas cesty do cieľa však na našu skupinku číhali rôzni nepriatelia (animátori prezlečení za „zlých“, členovia iných skupín alebo aj poveternostné podmienky či dážď). Ak mi sviečka počas cesty zhasla, museli sme sa vrátiť späť a znova si ju zapáliť, prejsť spoločne cestu a dotiahnuť naše preteky do úspešného konca. O tom je pre mňa spoločenstvo. Uvedomujem si, že stále je pri mne niekto, kto mi môže kryť chrbát, kto robí všetko preto, aby mi pomohol prejsť so zapálenou sviečkou do cieľa, kto so mnou prejde cestu hoc aj naspäť, keď padnem, kto mi pomôže urobiť ďalší krok.

 

V čom ťa Boh pomocou spoločenstva najviac formuje?

Najviac v pokore, v uznaní si svojich nedostatkov a v prijatí samej seba. Taktiež v pochopení, že som nahraditeľná, ale Boh sám je nenahraditeľný. O Ňom je to viac ako o mne.

 

V službe chvál toho zažívate niekedy dosť veľa. Vieš si spomenúť na nejaké naj momenty?

Jedna vec je moja láska k hudbe. Je pre mňa výsadou spievať Bohu a pomáhať druhým pristúpiť bližšie k Bohu skrze hudbu. Na hudobnú službu mám rôzne spomienky, aj pekné, aj úsmevné, aj ťažké . Pre mňa doteraz najsilnejší moment bol z vedenia chvál na Campfeste. Mojou úlohou bolo zjednotiť ľud v modlitbe chvály, čo sa aj stalo, a potom spieval celý stan. Vtedy som sa odmlčala, lebo som pochopila, že môžem odísť, že to nie je o mne. Pomohla som pripraviť cestu, ale ľudia sami urobili ďalšie kroky. A to bol moment, kedy som pochopila, že túto službu mám rada, lebo nie je o mne. Z úsmevných momentov môžem spomenúť situácie, kedy som mala spievať pieseň – hudobníci mi zahrali prvý akord, ale klavirista zahral iný ako gitarista. Začala som spievať v inej tónine a Janko vtedy len oznámil, že aj Lenka sa niekedy vie pomýliť. Pamätám si, že sa ma to veľmi dotklo, lebo stále som sa snažila byť stopercentná. Na druhej strane ma to oslobodilo od pocitu, že nemusím byť perfektnou a že tak to je dobré.

 

 

ŽALMOVÉ TEXTY POMÁHAJÚ POROZUMIEŤ MÔJMU VNÚTRU

Priblíž viac, ako vzniklo tvoje CD žalmov. To bola školská práca?

Samotné CD nebolo školskou prácou, vzniklo rok po mojich štátniciach. Ale je pravda, že niektoré žalmy zazneli v rámci môjho diplomového koncertu. Žalmy zhudobnené pre kapelu vznikali niekoľko rokov pred nahrávaním, počas mojich osobných modlitieb. V poslednom ročníku vysokoškolského štúdia som sa rozhodla dať im ucelenejšiu podobu, išla som k našim hudobníkom – k Jakubovi a Jožkovi, načrtla koncept a už sme na ňom pracovali. Postupne sa k nám pridala aj úžasná kapela. Keďže po koncerte sme mali zhudobnené žalmy nacvičené, chlapci mi navrhli, či nechcem nahrať CD. Spočiatku som sa do toho nehrnula, lebo mi chýbali financie, ale potom som sa rozhodla vykročiť v dôvere.

 

Ako sa to napokon podarilo?

V tom istom čase Fond na podporu umenia otvoril výzvu na predkladanie žiadostí o štipendium pre tvorbu hudobného diela. Napísala som projekt a do zimy som čakala, ako dopadne. V auguste sme začali nahrávať žalmy. Takže, ak by sa nestalo niečo nadprirodzené, neviem, ako by sa CD zaplatilo. Fond mi projekt schválil a ja dnes ďakujem Bohu, že sa postaral (nielen) o finančnú stránku a tento nosič mohol vzniknúť.

 

Prečo si si vybrala práve žalmy?

Knihu žalmov prirodzene otváram počas osobnej modlitby. Jeden známy mi raz povedal, že ak nevie pomenovať, čo prežíva, má pocit, že veci nemá pod kontrolou. Mávam noci, kedy nemôžem zaspať, hlavne vtedy, keď som počas dňa postavená do rôznych situácií a nedokážem spracovať emócie, a ani neviem pomenovať, čo prežívam. Žalmové texty pomáhajú porozumieť môjmu vnútru, priblížiť sa k Bohu aj s tým, čo prežívam, nielen s tým, čo robím. V žalmoch sú opísané všetky emócie, s ktorými sa človek počas života môže stretnúť.

 

Podeľ sa o nejakú spätnú väzbu, čo hovoria poslucháči na toto CD?

Spätná väzba je rôzna, niekomu sa CD páči, inému na ňom chýba hit alebo na druhej strane hudobne prepracovanejší žalm. Názory beriem ako prirodzenú súčasť kreatívneho procesu a tie konštruktívne ma posúvajú vpred. Podľa môjho osobného prieskumu ľudia najčastejšie počúvajú žalmy v aute. Vlastne, ja tiež. Teší ma to, lebo je skvelé byť s Božím slovom i na cestách. Veď písmo nás k tomu vyzýva: „Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu.“ (1 Kor 10, 31) Žalmy si spievajú aj deti, dostala sa ku mne informácia, že deti mojich kamarátov ovládajú texty niektorých žalmov, čo ma veľmi teší.

 

 

Nedávno si sa objavila na scéne s projektom Godzone. Ako si sa tam dostala?

Popravde ani neviem. Zrejme som zapasovala do celého kontextu, tak preto ma oslovili.

 

Zhrň nejaké dojmy s týmto turné… Čo ti dalo do života?

Nových priateľov, skúsenosti,… Bola som v strede diania, nemyslím len toho pódiového, ale videla som aj množstvo ľudí, ktorí sú zodpovední za to, aby logistika, marketing, chod celého turné fungovali. Do kľúčových pozícií boli postavení ľudia, ktorí ma veľakrát ohúrili trpezlivosťou, pokojom, rozvahou v tých najstresovejších situáciách a ja som si len v duchu povedala, že mám čo robiť, aby som raz mohla konať podobne s láskou ako oni. Takže prežívam čosi, čo môžem prirovnať rešpektu a bázni. Ďakujem Godzone, že som mohla byť jeho súčasťou.

 

Na čo sa v najbližšom čase najviac tešíš?

Aktuálne najviac na manželstvo. Avšak pred pár týždňami večer som si uvedomila, že mám rada život. Že hoci vôkol sa dejú veľmi ťažké a bolestivé udalosti, uprostred toho celého môžem prežívať vlastný príbeh. Tento pohľad ma oslobodil. Zamyslela som sa nad tým, že mám rada ľudí, s ktorými žijem, študujem, pracujem, mám úprimných a dobrých priateľov, spoločenstvo, neterky a krstniatka, ktoré môžem vidieť napredovať. Obľúbila som si život a teším sa na každý deň, ktorý môžem prežiť v spoločenstve. Lebo to je podstata trojjediného Boha.

 

Komentáre

v Slovo+ od roku 2015

Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru, estetickú výchovu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Býva v Prešove s manželom a štyrmi deťmi. Deti vzdeláva doma v rámci individuálneho vzdelávania. K jej záľubám patrí divadlo, dobrá kniha, tanec. V článkoch sa venuje hlavne kultúrnym, rodičovským či manželským témam. Je dlhoročnou členkou spoločenstva MaranaTha v Prešove, kde slúži prevažne v tanečnej chválovej službe.