TOP

Sv. Páter Pio: Neobyčajný svätec obklopený zázrakmi

Vyhľadávaný svetom, často súdený a nepochopený vlastnými. Skromný kapucín z talianskeho mestečka Pietrelcina, úprimne žijúci s Bohom, ktorého život od detstva sprevádzali mnohé nadpozemské udalosti. Vedecké poznatky lekárov boli príliš malé na racionálne vysvetlenie stigiem na jeho rukách. Ľudia k nemu prichádzali na sv. spoveď s bázňou, lebo mal dar vidieť do ich sŕdc. Čo sa dialo v živote sv. Pátra Pia?

Ak by sv. Páter Pio videl nadpis článku, zrejme by povedal, že on obyčajný je a všetko to neobyčajné, nadpozemské v jeho živote vykonal Boh. Vynikal skromnosťou, pokorou a láskou k druhým, zvlášť ku chorým a trpiacim. Hoci podľa rozprávania spolubratov i ľudí vedel byť rázny a ľahko sa rozhneval, trvalo to len chvíľu a opäť z neho vyžarovala veľká vľúdnosť. Sv. Páter Pio patrí k najväčším svätcom posledných storočí. Jeho život je spätý so zázračnými „zásahmi nebies“. Desaťročia nosil stigmy, vedel čítať v srdciach ľudí, bilokoval, zažíval stretnutia so zlým pred blízkym obrátením človeka, jeho telo po smrti zostalo zachované. Zozbierané svedectvá a ďalšie nadpozemské úkazy opisuje vo svojej knihe Zázraky Pátra Pia taliansky novinár Renzo Allegri.

 

Keď sa nebo dotýka zeme. Ako zázraky vníma veda a Cirkev?

Ako to už pri mystických skúsenostiach býva, len veľmi ťažko sa v nich veda dokáže zorientovať. V mnohých prípadoch je interpretácia nesprávna alebo nedochádza k jednoznačnému záveru. Pojem „zázrak“ sa vo svojom teologickom význame označuje ako udalosť, ktorá prekonáva všetky prírodné sily. „Je to mimoriadna udalosť, spôsobená osobitným Božím zásahom, ktorá prekonáva bežné zákony prírody a nedá sa prirodzene vysvetliť.“

 

Sú Božou vizitkou

Ako zázraky vníma samotná Cirkev? „Vo svojom oficiálnom učení pripisuje zázrakom veľkú váhu. Podporujú vieru. Sú znamením, Božou vizitkou. Sú ukazovateľom, ktorý pomáha pochopiť, vytušiť, že tu existuje niečo výnimočné.“

Nový katechizmus hovorí o tejto otázke jasne: „Viera je Božím darom, ale zároveň aj ľudským činom, v ktorom je zaangažovaná inteligencia aj vôľa, a zázrak má za cieľ povzbudiť inteligenciu a pohnúť vôľou. Zázrak je podstatnou súčasťou ekonómie viery.“ Treba však doplniť, že hoci má Cirkev k zázrakom kladný postoj a prijíma ich, starostlivo ich podrobuje skúmaniu a rozoznávaniu. Nie každú nevšednú udalosť môže označiť ako „zázrak“.

 

 

Sv. Páter Pio divotvorca

Zázraky sú výnimočne dôležité aj pri spoznávaní Božích služobníkov a práve život Pátra Pia bol popretkávaný mnohými.

Päťdesiat rokov nosil na svojom tele stigmy, viditeľné znaky Kristovho utrpenia.

Počas svojho života, ale i po smrti, sa diali mnohé obrátenia a uzdravenia. Samotná existencia Pátra Pia bola plná fyzického a morálneho utrpenia. Intenzita týchto javov sa začala stupňovať po ukončení noviciátu, zložením sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti. Prežíval mnohé „tajomné choroby“, ktoré si lekári nevedeli vysvetliť a jeho vlastná rehoľná komunita ho obviňovala z toho, že sú len zámienkou a známkou neprispôsobivosti.

 

Fyzické znaky Kristovho utrpenia

Po tom, ako Páter Pio v roku 1918 prijal stigmy, bol často podrobovaný zdĺhavým lekárskym kontrolám. Vatikán poslal do mestečka San Giovanni Rotondo pozorovateľov a vyšetrovateľov. Vedci boli veľmi opatrní a cirkevní predstavitelia skeptickí. Fenomén stigiem sa u sv. Pátra Pia prejavoval v niekoľkých etapách už od roku 1910. Po definitívnej stigmatizácii, ktorá sa podľa rozprávania spolubratov odohrala na chóre kostola po jednej z bohoslužieb, sa páter s veľkou námahou vrátil do svojej cely, kde sa usiloval zastaviť krvácanie. I napriek snahe, aby sa informácia o tejto udalosti nedostala za múry kláštora, správa o „stigmatizovanom bratovi“ sa rozšírila po celom Taliansku i v zahraničí.

Prišli prví novinári, došlo k prvým obráteniam a prvým zázrakom. Jedným zo skúmajúcich lekárov bol i Giorgio Festa, ktorý publikoval o tomto fenoméne knihu s názvom Tajomstvá vedy a svetlá viery, a ktorý vo svojom posudku o stigmách pátra píše: „Rany, nech už vznikli akýmkoľvek spôsobom, by sa museli z prirodzeného hľadiska vyvíjať smerom k zaceleniu alebo k zápalu.“ Doktor Festa bol zároveň posledným lekárom, ktorý vedecky skúmal stigmy sv. Pátra Pia. Mnoho ľudí ich však mohlo vidieť i potom, keďže páter si rukavice počas slávenia sv. omše dával dole. Vyše päťdesiat rokov tieto rany krvácali, ale nemenili sa. Zostali otvorené, nezahojili sa, ani sa nevytvorili jazvy. Po pátrovej smrti úplne zmizli bez náznakov poškodenia tela.

 

Poznal myšlienky a srdce človeka

Veľký údiv vzbudzovala pátrova schopnosť „čítať myšlienky“. Poznal dušu človeka, ktorý k nemu prichádzal. Potvrdili to mnohí ľudia, ktorí sa s ním stretli. Takúto schopnosť nachádzame iba u mystikov. Označuje sa termínom „kardiognózia“, čo znamená poznanie srdca v mystickom zmysle, alebo aj ako „rozlišovanie duchov“. Je to schopnosť najvyššej duchovnej hodnoty, ktorú môže dať iba Boh. O tejto schopnosti ako o veľkom dare píše jeden z najväčších teológov v dejinách, sv. Tomáš Akvinský.

Španielsky teológ Rojo Marin túto schopnosť definuje ako „nadprirodzené poznanie tajomstiev srdca, ktoré dáva Boh svojim služobníkom“.

Veľa zo svedectiev ľudí pochádza zo spovednice či mimo nej, a tiež sa spomínajú i vtipné situácie, keď páter „začul“, čo si skutočne niekto o ňom myslí. Ľudia odchádzali zo stretnutí s pátrom udivení a často zasiahnutí.

 

 

Uzdravenia i humor

Jedným z mnohých dokázateľných, ale nevysvetliteľných uzdravení, je prípad nevidiaceho dievčaťa, ktoré sa narodilo bez zreničiek. Ako dieťa vycestovali spolu so starou mamou za pátrom do San Giovanni Rotondo. Dievča napriek svojmu hendikepu po požehnaní pátrom začalo postupne vidieť. Dokonca svojho života videla bez zreničiek, naučila sa čítať, písať a viedla normálny život. Z lekárskeho a fyziologického hľadiska to nebolo možné. Základné vyšetrenia dvoch lekárov však dokázali, že dievča naozaj vidí.

 

Páter Pio si napriek ťažkému životu zachovával zmysel pre humor. Rád si uťahoval z priateľov, rozprával vtipy. Jedným z jeho priateľov bol i taliansky komik Campanini, ktorý bol „profesionálnym vtipkárom“. Priznal sa, že pri pátrovi sa cítil často ako zelenáč. „Bol by z vás dobrý komik, páter!“ Páter Pio mu na to odpovedal:

„Syn môj, na tomto svete každý z nás hrá šaša tak, ako najlepšie vie, na mieste, ktoré mu určil Pán.“

 

Najviac rozruchu spravím po smrti

Telo, ktoré sa zachovalo

Jeho charizmy sa prejavovali počas života každý deň pred rôznymi ľuďmi. To, čo robil, videli zástupy a tisíce z nich boli priamymi účastníkmi jeho zázrakov. Sv. páter však raz počas dialógu vtipne poznamenal: „Najviac rozruchu spravím po smrti.“ Dodnes do San Giovanni Rotondo prichádza množstvo pútnikov stretnúť sa s týmto veľkým svätcom, na jeho príhovor sa dejú zázraky po celom svete. Telo Pátra Pia tu leží v zachovalom stave.

 

 

Upriamuje pozornosť na Kristovo telo ako prostriedok spásy

Na čo ukazuje život sv. Pátra Pia?

Jeho život nebol veľký a svätý kvôli divom, ktoré sa okolo neho diali a darom, ktoré dostal, ale práve pre jeho každodenný život plný utrpenia a ochoty znášať kríž, tak ako ho znášal sám Ježiš. Svojím životom hovorí o utrpení ako o ceste, ktorá vedie kresťana ku sláve a nie k zániku.

„Páter Pio upriamuje pozornosť ľudí na Kristovo telo ako na prostriedok spásy. Kristus zomrel na kríži za ľudí a na tejto pravde, jednej z hlavných v kresťanskom náboženstve, stojí celá teológia vykúpenia“, píše v závere knihy novinár Renzo Allegri ako odpoveď na otázku, čo je hlavným odkazom života sv. Pátra Pia.

 

A hoci bol Páter Pio väčšinu svojho života podceňovaný, kritizovaný a Cirkevná vrchnosť mu nedôverovala, v závere sa pápež Benedikt XV. po zozbieraní svedectiev pozorovateľov vyjadruje pozitívne:

„Páter Pio je skutočne jedným z tých výnimočných mužov, ktorých Boh z času na čas posiela na zem, aby sa ľudia obrátili.“

 

­_

Informácie čerpané od osôb, ktoré boli súčasťou procesu kanonizácie

Príbehom tohto výnimočného kapucína a kňaza sa zaoberalo množstvo ľudí. Taliansky novinár Renzo Allegri, autor knihy Zázraky Pátra Pia, sa opiera o výpovede samotných účastníkov, ľudí, ktorí si pre svoje sociálne postavenie a intelektuálnu prípravu zasluhujú rešpekt. Časť z nich patrila k sedemdesiatim piatim korunným svedkom, ktorých vybrala Kongregácia pre svätorečenie a ktorí pod prísahou svedčili počas procesu blahorečenia sv. Pátra Pia.

 

Komentáre