TOP

Svätý Ján Pavol II. – človek obyčajný

Možno ste si mysleli, že o tomto poľskom pápežovi už viete naozaj všetko. Ale počuli ste už o dramatikovi, spevákovi, športovcovi a kňazovi, ktorý prežíval výnimočné priateľstvá so ženami?
Divadelné hry plné života

Karol Wojtyła mal k umeniu vždy blízko. Najprv s priateľmi založil Teatr Rapsodyczny, v ktorom sám dva roky hrával, neskôr sa zameral na literárnu tvorbu. Písal poéziu, pri ktorej sa inšpiroval najmä biblickými knihami Jób a Jeremiáš. Pri tvorbe divadelných hier bol absolútne slobodný a nenechal sa inšpirovať súčasnou divadelnou scénou, preto sa v jeho dielach stretávame s klasickou drámou v piatich dejstvách.

Jednou z jeho prvých a neskôr i známejších hier sa stal Brat nášho Boha, ktorú Wojtyła napísal v roku 1950. Hlavným hrdinom je historická postava, Adam Chmielowski, dobre známy poľský maliar z druhej polovice 19. storočia, ktorý zanechal svoju umeleckú kariéru, aby sa stal mníchom. Príbeh opisuje Adamovu premenu na brata Alberta, alebo presnejšie, na „brata nášho Boha“. Pri pohľade do hĺbky tejto divadelnej hry zisťujeme, že hlavnou dilemou hrdinu sa stáva rozhodnutie, či prejsť zo služby umeniu do služby Bohu a chudobným.

Ďalšia z jeho hier, Klenotníkov obchod, rozoberá ešte aktuálnejší problém. Už sám podtitul – Meditácie nad sviatosťou manželstva, ktorá občas hraničí s drámou – nás navádza, akým smerom sa bude dej uberať. Zápletka je na začiatku veľmi jednoduchá – muž a žena sa stretnú na námestí pred zlatníctvom a rozhodnú sa kúpiť si obrúčky.

Dej však beží akoby mimo diváka či čitateľa, dôležitejšie sú vnútorné úvahy jednotlivých postáv. Úvahy nad telesnou i duchovnou stránkou manželstva, kríza v manželstve, láska plná nádeje, no zároveň prinášajúca bolesť v sklamaniach. Láska medzi manželmi je najhlbšie, najintímnejšie puto, posvätenie tela sviatosťou. A trojica charakterov – mladý pár i klenotník – nám vytvára akúsi metaforu, kde je klenotník predstavený ako múdry sprievodca na ľudskej ceste za dokonalosťou a naplnením.

A nakoniec, Wojtyłova posledná hra, Lúče otcovstva. Na Slovensku ste sa s ňou mohli stretnúť v inscenácii divadla Teatro Colorato. Možno to mnohí nevedia, ale aj táto hra má podtitul – Tajomstvo. Hra sa silno zameriava na individualitu osobnosti, na pocit lásky a tajomstvo božského. Muž ako jedinec nachádza naplnenie vo svojom „tu a teraz“ prežívajúc otcovstvo. Hlavnou myšlienkou je návrat k otcovi skrze dieťa.

Po dlhých rokoch, keď Karol Wojtyła už ako pápež Ján Pavol II. evanjelizoval iným spôsobom, sa takmer na súmraku života vrátil k hraniu. V roku 1999 Vatikán vydal CD a kazety s názvom Abba Pater, na ktorých Ján Pavol II. recituje a spieva svoje básne. Nikdy predtým sa na vydaní nejakého hudobného diela nepodieľal sám pápež! A vtedy, na prahu dvadsiateho prvého storočia, vznikla poeticko-hudobná nahrávka v hlavnej úlohe s pápežom.

 

 

Lyžiar, futbalista, turista – pápež športovcov

Svätého Otca Jána Pavla II. nazývali aj pápežom športovcov. Je verejne známe, že na osobných audienciách prijal také hviezdy športového sveta, ako Schumacher či Pelé. Nikdy sa netajil svojou láskou k lyžovaniu. Ešte ako kardinál rád žartoval, že v Poľsku lyžuje polovica kardinálov, a keď ho jeden novinár upozornil, že Poľsko má len dvoch kardinálov, s úsmevom odpovedal: „Máte pravdu, ale kardinál Wyszyński nelyžuje.“

K lyžovaniu sa viaže i ďalšia z úsmevných príhod. Keď bol ešte kardinálom v Krakove, ktosi sa ho spýtal, či sa patrí, aby kardinál lyžoval. Wojtyła odpovedal: „Jediné, čo sa kardinálovi nepatrí, je, aby lyžoval zle.“

Ani tejto svojej vášne sa nevzdal ako pápež, no lyžovanie musel zanechať zo zdravotných dôvodov, keď v roku 1993 spadol a vykĺbil si pravé rameno.

S futbalom sa Lolek, ako Karola Wojtyłu prezývali, stretol už ako dieťa. Najprv hrával v obrane, no postupne sa stal výborným brankárom. Rýchle reflexy, nebojácne rozohrávky – ani to však nestačilo, aby po prestupe na štúdiá do Krakova postupne hrával čoraz menej. Tejto svojej športovej lásky sa nadobro vzdal, keď sa stal pápežom. Nevzdal sa však fandenia.

Vo Vatikáne prijal najslávnejších futbalistov ako Maradona, Pelé, Ronaldo či aj jeho obľúbený tím Cracovia Krakov. Okrem toho však prijal aj večného rivala Cracovie – tím Wisła Krakov. O zvláštnej náklonnosti Svätého Otca k futbalu svedčí aj to, že jeho milovaný tím Cracovia bol na poslednej súkromnej audiencii u pápeža len tri mesiace pred jeho smrťou.

Návšteva bola naplánovaná na 17,30, no Svätý Otec už po prílete doslova bombardoval kardinála Dziwisza telefonátmi: „Už priletela Cracovia? Je všetko v poriadku?“ Audiencia však nakoniec prebehla až o 18,00. Pápež totiž zaspal v kresle a kardinál Dziwisz ho nechcel budiť. Neskôr mu však Svätý Otec vyčítal: „Stašku, prečo si ma nezobudil? Čakajú na mňa ľudia z mojej milovanej Cracovie, ako teraz pred nimi budem vyzerať?”

Treťou, ale určite nie poslednou športovou vášňou Jána Pavla II. bola turistika. Špeciálne miloval Tatry, Beskydy a Roháče a často ho v nich bolo vídať ako kňaza, biskupa i kardinála. Sám hovoril – v horách sa mi ľahšie modlí. Keď už ale zasadol na pápežský stolec, vymenil Tatry za Alpy a Dolomity. Nádherné zábery z týchto jeho potuliek horami sa objavili v dokumente Apartament. Vidieť Svätého Otca, ako si rozloží stoličku a oddychuje, jeho spolupracovníkov, ako hrajú na gitare a spievajú poľské pesničky, pripravujú si jedlo, stretávajú ľudí, ktorí nechcú uveriť, že oproti nim kráča sám pápež, je zážitok sám osebe.

S jeho obľúbenými Tatrami sa ale viaže veselá historka. Raz sa Karol Wojtyła vybral na výlet do hôr, oblečený športovo, bez kolárika. Akosi sa však zabudol a prišiel na to, že nemá hodinky. Zbadal však, že neďaleko neho stojí mladá žena a tak k nej pristúpil. Predtým, než sa vôbec stihol niečo opýtať, začala ona: „Zabudli ste si hodinky, však?“ Wojtyła prekvapene odpovedal: „Áno, odkiaľ to viete?“ „Zo skúsenosti. Dnes ste už desiaty, čo si akýmsi záhadným spôsobom zabudol hodinky. Začína sa to hodinkami, potom pozvaním na vínko, na tancovačku…“ „Ale slečna,“ odpovedal Wojtyła, „ja som kňaz.“ „Viete, zdalo sa mi, že sa ma pokúšali zbaliť už všetkými spôsobmi, ale že to skúšate ako kňaz, tak to ste prvý,“ odvetila žena pobavene.

 

 

Môže existovať priateľstvo medzi ženou a pápežom?

Už keď sme pri tých ženách – je pravda, že nechýbali ani v živote prvého slovanského pápeža. Najmä dve hrali dôležitú rolu v jeho živote – Wanda Półtawska a Anna-Teresa Tymieniecka.

S Wandou Półtawskou sa Karol Wojtyła zoznámil v Krakove, tesne po druhej svetovej vojne, keď sa venoval univerzitným študentom. Spriatelili sa a ich priateľstvo trvalo päťdesiatpäť rokov. „Dusia“, ako ju pápež volal, bola jednou z jeho najbližších spolupracovníčok – i potom, čo sa stal pápežom. Wanda bola päť rokov v koncentračnom tábore a ako jej neskôr Karol napísal, cítil, že práve on jej musí vynahradiť to utrpenie, ktoré tam znášala.

Ján Pavol II. veľa písal. Časť z ich spoločnej korešpondencie Wanda vydala po jeho smrti, časť odovzdala pri začatí beatifikačného procesu, no časť je, podľa jej vlastných slov „u nej doma v kufri“. Zaujímavosťou je, že Wanda bola šťastne vydatá. O jej manželovi Andrejovi a štyroch deťoch sa však dočítame žalostne málo, no keďže spolupracovala s pápežom najmä na teológii tela a bola i riaditeľkou rovnomenného inštitútu, môžeme usudzovať, že jej manželstvo nebolo prekážkou silného priateľského puta s pápežom. Ešte ako kňaz, biskup i kardinál navštevoval Wojtyła často rodinu Półtawských a i o Andrejovi možno povedať, že bol priateľom pápeža – hoci určite nie takým blízkym ako Wanda.

Wanda bola jednou z úzkeho okruhu osôb, ktoré boli pri pápežovi tesne po atentáte. Čítavala mu poľských klasikov. Často mu však pripomínala, že keď sa stal pápežom, nemôže sa len modliť, ale musí aj vládnuť – riadiť. To sa však nepáčilo niektorým ľuďom, ktorí si často toto nezvyčajné priateľstvo vysvetľovali po svojom. Blízke vzťahy pápeža so ženami by mohli byť dobrým zdrojom klebiet a škandálov, no pápež nikdy neprekročil žiadne hranice a jeho priateľstvá boli čisté a bez podozrenia, že by kedykoľvek porušil svoj sľub celibátu.

Táto jeho blízka priateľka bola i akoby „prorokyňou“. Sama spomína na jeden zvláštny deň: „Pamätám si na jeden daždivý deň našich posledných spoločných prázdnin v Horách sv. Anny. Museli sme sa skryť pod strom, aby sme ochránili tvoj breviár a ja som držala svoj kabát nad tvojou hlavou ako strechu. Hneď ako sme dorazili domov, oznámili v rádiu smrť Pavla VI. a mne stislo srdce. Už nejaký čas som mala predtuchu, že čoskoro pôjdeš preč. Navždy.“ Wanda mu dokonca povedala, že sa stane pápežom a prijme meno Ján Pavol II. Niet sa teda čomu diviť, že ju Svätý Otec chcel mať blízko pri sebe.

Okrem toho, v roku 1962 dostala Wanda rakovinu. Jej manžel hneď napísal Wojtyłovi, aby sa modlil za jej uzdravenie a ten zase prosil o orodovanie pátra Pia. Rakovina zázračne zmizla.

Druhou, a možno trochu kontroverznejšou ženskou postavou v živote svätého pápeža bola Anna-Teresa Tymieniecka. Ich priateľstvo trvalo o čosi kratšie – len tridsaťdva rokov. Stretli sa až v roku 1973, keď Wojtyła pôsobil ako kardinál a krakovský arcibiskup. Anna tiež prežila nacistickú okupáciu, po vojne však odišla študovať do USA na Harvard a tam sa vydala. S manželom mali tri deti a kardinál bol aj u nich častým hosťom. Vymieňali si listy, fotografie a spoločne pripravovali vydanie knihy.

A práve ich korešpondencia nám vnáša do ich vzťahu o čosi viac svetla, hoci, prekvapivo, poznáme len jednu stránku – zverejnené boli len listy Jána Pavla II. Anne, odpovede na ne nepoznáme. Podobne ako Wanda, aj Anna sa rozhodla predať svoj archív – tentoraz Národnej knižnici Poľska vo Varšave. Dokopy to bolo približne 350 listov a rôznych odkazov, ktoré jej počas troch desaťročí napísal sám Wojtyła.

Kardinál si bol vedomý toho, že poľské tajné služby sledujú jeho korešpondenciu, a tak Anne posielal listy z Ríma. Ako sám neskôr píše: „Nemohol som odpovedať na tvoje listy, lebo ma sledujú. Priniesol som si ich so sebou do Ríma a znova ich čítam. Sú plné významov a hlboko osobné, hoci sú napísané vo filozofickom kóde.“

Zdá sa však, že o niekoľko mesiacov nato mu v jednom z listov Anna-Teresa vyznala lásku. O výnimočnosti tohto svätca svedčí to, že vzťah neukončil, ale zároveň neprekročil žiadnu mieru a v ďalšom zo svojich listov jej píše: „Raz – pamätám si presne kedy a kde – som počul tieto slová – Patrím k tebe – a pre mňa sa v nich predovšetkým ukrýva dar osoby. Bál som sa tohto daru, ale od začiatku som vedel, a teraz to viem stále lepšie a lepšie, že musím tento dar prijať ako dar z neba.“

Neexistuje žiadny dôkaz, že by porušil svoj sľub celibátu, ba práve naopak – všetky listy nasvedčujú tomu, že v ňom vytrval – ale jeho presvedčenie, že tento vzťah je súčasťou Božieho plánu znamenalo, že ho nemohol ukončiť, ako by to pravdepodobne spravilo mnoho iných na jeho mieste.

O tom, ako si Annu-Teresu vážil, svedčí aj fakt, že jej daroval škapuliar, ktorý dostal od svojho otca. Ako každému vzťahu, ani tomuto sa nevyhli nezhody. Tu sa všetko začalo vydaním knihy tesne po začatí jeho pontifikátu, keď Anna-Teresa obvinila Karola, že sa jej nezastal pred Vatikánom, ktorý chcel jej účasť na diele umenšiť. Prichádza teda obdobie „odcudzenia“, keď sa ich korešpondencia obmedzila na pohľadnice k sviatkom.

Ale keď v roku 1981 zasiahla pápeža guľka, Anna nechala všetko, aby mohla stáť po jeho boku. Podobne keď mu v roku 1990 diagnostikovali Parkinsonovu chorobu, Anna bola zdrojom jeho psychickej a emočnej podpory. Ani v tomto prípade nevieme mnoho o Anninom manželstve, no ak bol jej vzťah s poľským svätcom výnimočný, určitým spôsobom muselo byť výnimočné aj jej manželstvo. Keďže však nepoznáme priamy obsah Anniných listov pápežovi, zostáva ich vzťah stále trochu zahalený tajomstvom.

Svätý Ján Pavol II. bol svätcom všetkých. Milovali ho mladí, chorí, rodiny i zasvätení. No Wanda Półtawska raz prízvukovala – ľudia ho milovali, no jeho dokumenty nečítali. Možno práve fakt, že jeho korešpondencia bola taká bohatá, by nás mal motivovať k tomu, aby sme konečne začali viac študovať odkaz, ktorý nám Karol Wojtyła po sebe zanechal.

 

Použité zdroje: 

http://www.lastampa.it/2012/11/02/vaticaninsider/eng/the-vatican/wanda-poltawska-years-of-friendship-with-the-blessed-karol-wojtyla-VrcPHJTnIW5g90PBfjkXwM/pagina.html

http://www.critical-stages.org/4/the-pope-as-playwright-karol-wojtyla/

http://eurosport.onet.pl/sportowe-pasje-jana-pawla-ii/jlkxz

http://www.telegraph.co.uk/news/bbc/12157733/What-really-happened-between-Pope-John-Paul-II-and-his-close-friend-Anna-Teresa-Tymieniecka.html

http://www.aktuality.sk/clanok/313757/papez-jan-pavol-ii-udrzoval-desiatky-rokov-pevne-puto-s-vydatou-zenou/



Komentáre