TOP

Svedectvo o zázraku života: Toto urobil Pán

Pavol a Daniela Burdovci – sme manželský pár, ktorý odo dňa svojho sobáša túžil po dieťati. Vzali sme sa v máji roku 2014 po intenzívnej krátkej známosti a ako každý iný pár sme predpokladali, že počatie príde po svadbe akosi samo. Po toľkých krásnych udalostiach (svadobný obrad, zmena priezviska, spoločné bývanie, jednota a blízkosť milovanej osoby) sa na príchod bábätka tak nejako čaká. To, že to nebude ľahké, sme začali tušiť, keď sa zvedavé otázky nášho okolia na to, či „nie sme tehotní“, postupne vytrácali.

Po treťom výročí nášho sobáša bolo čoraz ťažšie prechádzať z mesiaca do mesiaca, od cyklu k cyklu, rozhodovať sa pre nádej, pretože s príchodom menštruácie prišlo vždy sklamanie. Bohu sme sa vzďaľovali, pretože bolo ťažké modliť sa za počatie a (najmä u Danky) sa modlitby končili smútkom, hnevom a otázkou prečo. Bolesť z nenapĺňania túžby bola taká veľká, že prišlo rozhodnutie nemodliť sa na tento úmysel, pretože mala pocit, že Boha iba obviňuje.

Bolo ťažké veriť, že Boh vidí naše utrpenie a zostáva potichu. Gynekologička v ambulancii, kam Danka chodila, nás bez vyšetrenia poslala do centra pre asistovanú reprodukciu. Vedeli sme, že to nie je cesta pre nás; v tom čase sme však nevideli iné riešenie. Vrúcne modlitby a nádej striedalo zúfalstvo, keď sa na tehotenskom teste objavovala vždy len jedna čiarka. Naši blízki v snahe preukázať spolupatričnosť a pomoc sa nás pýtali, či sme skúšali na to nemyslieť, radili zaručene fungujúce babské recepty. V jednej z modlitieb za nás zaznelo Pánovo slovo, ktoré sme prijali a stalo sa pre nás jedinou nádejou v tých najtmavších chvíľach: Budúcim pokoleniam povieme – hľa, toto urobil Pán.

S prosbou o pomoc sme sa obrátili na srdcu blízkeho kňaza, už vtedy vladyku, Milana Lacha. Ten nás vypočul a položil jednoduchú otázku, ktorá pre nás znamenala začiatok novej cesty: „A prečo nejdete za doktorkou Polomskou? Ona používa novú technológiu. A v súlade s Božím poriadkom.“ Bez očakávaní sme sa skontaktovali s lekárkou. V prvom kroku sme sa vyškolili v sledovaní fyzických príznakov plodnosti, nasledovali opakované krvné testy na určenie hormonálneho profilu. Na základe toho nám do lekárničky pribúdali lieky, ktoré Danka užívala iba v presne stanovený čas cyklu, keďže liečba touto metódou je šitá na mieru každej žene. V decembri 2018 Danka absolvovala aj laparoskopickú operáciu spriechodnenia vajíčkovodov. Po intenzívnom roku sledovania a odberov (Danka má od detstva strach z ihiel) sme si museli dať prestávku. Vložili sme do toho toľko energie a výsledky sme zatiaľ nevideli.

 

RADOSŤ, O KTORÚ SME SA DELILI, SA NEDÁ VYSLOVIŤ

Počas roka bez liečby sme zmenili stravu a začali behať. Spoločne sme čítali knihu Sprievodca neplodnosťou pre katolíkov a tá pre nás znamenala zlom. Okrem iného sa tam písalo, že neplodnosť je kríž, a teda smútok, hnev, beznádej a frustrácia sú v poriadku. Ale tam to nekončí, pretože Ježiš aj tento náš kríž niesol prvý a svojou smrťou smrť premohol, takže dokáže premôcť aj našu neplodnosť. Naše srdcia boli akoby vyresetované, vrátené na začiatok, keď sme nanovo prijali, že túžba po dieťati je od Boha a je v poriadku. V okolí sme sa totiž stretli aj reakciami, že čo z toho robíme takú tragédiu, veď predsa máme jeden druhého a máme si užívať manželstvo. Prišli sme na to, že najväčšou pomocou od našich blízkych je, keď sú pri nesení tohto kríža s nami. Boh milosrdne prijal aj Dankinu neschopnosť modliť sa za tento úmysel. Vravela Bohu, že čakanie je jediné, čo mu dokáže darovať a prosila ho, aby to prijal ako obetu.

Po ročnej pauze sme sa nanovo odovzdaní Bohu vrátili na cestu liečby neplodnosti pomocou technológie prirodzeného plánovania rodičovstva NaPro. Sama lekárka nám bez výčitiek povedala, že oddych od liečby je u dlho čakajúcich párov bežný. S obnovenou túžbou a modlitbovou oporou mnohých ľudí sme opäť vstúpili do procesu zaznamenávania, krvných testov a prispôsobovania liečby. Nasadenie a účinky každého lieku bolo treba sledovať, a tak sme aj pár dní pred naším šiestym výročím (v máji 2020) boli opäť u lekárky. Pozrela si v počítači výsledky krvi, prezrela tabuľku so záznamom cyklu, urobila ultrazvuk na overenie účinnosti liečby a vyhlásila, že toto je konečne stav, s ktorým je spokojná a sú vytvorené podmienky pre úspešné počatie.

V tom čase sme ešte netušili, že spolu s lekárkou sme sa na ultrazvuku pozerali na našu dcéru, lebo sa to ešte na obrazovke nedalo rozlíšiť. Dni šli, v injekciách, ktoré boli posledným pridaným kúskom do skladačky liečby, sme pokračovali až do momentu, keď lekárka nariadila kontrolu tehotenského hormónu HCG. Hladina bola vyššia ako u netehotnej ženy, mohol to však byť aj dôsledok injekčného podávania tohto hormónu. Čakali sme dva dni a opakovaný test ukázal trojnásobný rast HCG oproti minulému odberu. Bolo to krehké a opatrné, ale potvrdené: Čakáme dieťa! Radosť, o ktorú sme sa delili, sa nedá vysloviť. Pavol začal hovoriť o zázraku a postupne sa z našej radosti tešili aj naši blízki.

 

DNES SA SKLÁŇAME PRED BOHOM

Boj o radosť sa však neskončil, celé tehotenstvo bolo prekonávaním obáv a strachu z možných komplikácií, vývojových vád, zhoršeného zdravotného stavu Daniely aj z hospitalizácie počas pandémie kvôli možnému ohrozeniu nášho dievčatka. Pán nás však vo všetkom držal, keď sme už nevládali, vždy nám poslal konkrétneho priateľa, lekára či slovo, ktoré nás povzbudilo a vyslobodil nás od všetkých ťažkostí.

Presne vo vypočítaný deň termínu pôrodu nás prijali do nemocnice. Dievčatko, náš a Boží zázrak, sa predieral na svet viac ako šesť hodín. Keď sa bolesti stávali neznesiteľnými a zdalo sa, že aj stav bábätka sa zhoršuje, lekárka rozhodla o pôrode sekciou.

28. januára 2021 poobede sme držali v náručí 3650-gramový zázrak. Šesť rokov čakania, hodiny sĺz, výčitky sebe aj Bohu, dlhotrvajúca liečba, kilometre najazdené za lekárskymi prehliadkami. Nádej vystriedala beznádej, radosť premohla obavy. V tom všetkom je Boh, ktorému nič nie je nemožné a plní svoje prisľúbenia, aj lekárka, ktorej on dal múdrosť, aby liečila nedostatky.

Utiekali sme sa k mnohým svätým. Asi najviac nás (ešte pred počatím) svojou láskou sprevádzala svätá Filoména a svätý Gerard. Dnes sa skláňame pred Bohom, ktorý všetko zmôže. A našej Rebeke, ktorá je ovocím toľkých modlitieb, už teraz hovoríme: „Toto urobil Pán.“

 

 



Komentáre