TOP

Tehotenstvo očami muža: Kto by mal mať prednosť – muž, alebo dieťa?

Žena napĺňa svoje poslanie materstvom. Jej požehnaný stav vzbudzuje starostlivý záujem o ňu i o vyvíjajúci sa nový život. Nie je ani potrebné rozvádzať fyziologické a emocionálne zmeny, ktorými žena prechádza. Všetkým sú predsa úplne zrejmé. Čo však prežíva pri manželkinom tehotenstve muž?

Nič. Muž nemá citové prežívanie, povedali by sarkastickým tónom niektoré ženy. Spoločnosť často nedovoľuje mužom prejavovať dojatie. V obraze tvrdých chlapov, priťahujúcich krehké ženy, slzy nemajú miesto. Pre mužov sa stávajú prejavom slabosti. Muži medzi sebou iba málokedy komunikujú o svojich citoch. Centrálnymi témami ich rozhovorov sú zväčša spôsoby využitia voľného času a práca, zatiaľ čo ženy v očakávaní prírastku komunikujú najmä o ich blížiacom sa veľkom dni.

Neberme obavy muža na ľahkú váhu. Ak nahliadneme do Svätého písma a upriamime svoju pozornosť priamo na svätého Jozefa, ideál manžela a otca, ku ktorému vzhliada mnoho mužov, zistíme, že mal strach. A tento strach nebol len nejakým okrajovým javom. Dohnal ho totiž až k úvahám, že opustí Máriu. Otázky víriace sa v hlave muža môžu byť rôzne.

 

„Ocitnem sa na druhej koľaji?“

„Neuplynul dlhý čas, odkedy sme si vyslúžili sviatosť manželstva, a už sa stanem druhoradým.“ Schválne, skúsme si v tejto chvíli odpovedať na otázku: „Kto by mal mať prednosť – muž, alebo dieťa?“ Väčšina z nás odpovie: „Samozrejme, že dieťa.“ Je len prirodzené, že to malé, bezbranné stvorenie vyžaduje veľa pozornosti a nehy a že neustála starostlivosť oň unaví matku.

Niektoré matky však akoby pri tom všetkom zabudli na svojich partnerov. Láska je rozhodnutím, ktoré treba obnovovať každý deň. Dieťa vyrastie, odíde z domu, ale čo sa stane s párom, ktorý si už nebude mať viac čo povedať? Nehovoriac o tom, že dieťa sa najlepšie rozvíja po všetkých stránkach, ak vyrastá v prostredí harmónie, v živom príklade žitej manželskej lásky.

Samotné deti mnohokrát obviňujú seba samy z toho, že sú dôvodom, že otecko a mamička sa už neľúbia. To najkrajšie, čo našim deťom môžeme dať, je príklad lásky. Vtedy nebudú musieť deti hľadať únik z ťažkých pomerov doma a manželia po vychovaní detí znova cestu k sebe.

 

 

„Zabezpečím dostatočne rodinu?“

Financie. Ich zabezpečenie je výsostnou doménou muža, pričom je potrebné postupovať podľa hesla „čím viac, tým lepšie“. Stručná charakteristika toho, ako to dnes funguje. Pre muža by bola strata zamestnania úplným zlyhaním, ktoré by dlho prekonával. Aj z toho dôvodu veľakrát muži pracujú nad rámec svojich možností a síl.

Ekonomická prosperita domácnosti a rozmach materiálneho zabezpečenia rodiny je pre muža prestížnou záležitosťou a odvádza od toho svoju hodnotu pre rodinu. On je však dôležitý pre to, kým je, nie koľko zarobí. On je otcom, plnosťou autority. Spomenuté heslo „čím viac, tým lepšie“ môžeme ponechať. Dovolím si však zmenu predmetu. „Čím viac lásky a času s rodinou, tým lepšie.“ Otec je autorita, disponuje mocou. Ukazuje svojim potomkom, ako s ňou narábať.

Každý človek má moc vykonať veľa dobra. Problémom v spoločnosti je aj zneužívanie moci a vzbura voči autoritám. Ak nefungujú základné bunky spoločnosti – rodiny, ako potom môže fungovať celá spoločnosť? Či nie je zväčša pravidlom, že otcovia, aj keď menej zabezpečení, odovzdajú svojim deťom vo viacerých prípadoch viac svojím časom a príkladom ako svojím majetkom a množstvom darov, ktoré pripomínajú, že ocko na ne nemá čas?

My sami sme zodpovední za svoj čas. A on je hodnotnejší, ako je možné vyjadriť financiami. Málokedy si to uvedomujeme a to práve aj z toho dôvodu, že s ním nedokážeme rozumne hospodáriť. Na zemi sa predsa rozhoduje o našej večnosti.

 

„Prišiel som o otca, ako môžem byť dobrým otcom?“

To, aký je otec, vo veľkej miere formuje to, ako sa jeho deti budú pozerať na nebeského Otca. Je to veľká zodpovednosť. „Ja nikdy nebudem taký ako môj otec!“ Rozhodná veta, ktorú už zaiste vyslovilo nemálo mladých mužov. „Akí teda máme byť a čí príklad máme nasledovať?“ ozýva sa otázka v mužskom srdci. V Matúšovom evanjeliu nachádzame jednoznačnú odpoveď: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48).

Otec je kňazom rodiny. Od neho bytostne závisí jej duchovné napredovanie. Ak by v Cirkvi neboli kňazi, bolo by nemožné vysluhovať sviatosti a tým pádom by bola radikálne obmedzená. Podobne otec rodiny spoločne s manželkou prednášajú Bohu obetu svojich každodenných ťažkostí a námah, ktorá má svoj veľký účinok. Keď nie je splnená táto kňazská úloha muža, duchovný život rodiny je tým poznačený. Ak otec žije svoj osobný vzťah s Bohom, cíti a vie, ako má vyzerať otcovská láska.

Prítomnosť otca má zásadný vplyv aj na citový život jeho dcér. Žena potrebuje od otca počuť, že je jedinečná a krásna; ak to od neho nedostane, bude sa snažiť uistiť sa o tomto poznaní inými cestami. Túži zažiť jeho prijatie a pochopenie, inak pre ňu bude nebeský Otec niekým neosobným a vzdialeným. Je dôležité, aby si vedela priznať svoje slabosti bez strachu pred otcom, bez toho ich len ťažko prizná pred Bohom. Rodina bez otca nie je úplná, Boh však svojou milosťou dokáže doplniť to, čo nám chýba.

 

 

„Game over – dobrodružstvo sa skončilo.“

Plienky, plač a sedenie doma medzi štyrmi stenami. Predstava, ktorá desí mužské srdce. Muži majú radi dobrodružstvo, nové miesta či prekonávanie seba samých v rôznych športových disciplínach. Dobrodružstvo a presahovanie samého seba sa však práve iba začína.

V momentoch, keď muž prebaľuje dieťa alebo sa hrá s ružovými bábikami svojej dcéry, ktoré by inak nikdy nezobral do ruky. Výzvou je aj postarať sa o deti a poslať manželku oddýchnuť si od únavy. V týchto chvíľach zaiste prídu momenty, ktoré zasiahnu mužské srdce. Každý deň môže byť novým dobrodružstvom.

A napokon, aj akékoľvek dielo, ktoré by sme so zápalom stavali v lese alebo na záhrade, bude mať v čase svoj koniec. Duše manželiek a detí však budú žiť večne. A práve boj o večný život je tým skutočným dobrodružstvom.



Komentáre