TOP

Ten pravý a tá pravá. Existujú vôbec?

Medziľudské vzťahy sú drina. Úplne vážne. Akokoľvek je to prirodzené, budovanie a udržiavanie skutočne hlbokých a navzájom obohacujúcich vzťahov si vyžaduje pevnú vôľu. Napriek tomu si často nahovárame, že tie najdôležitejšie z nich sú vecou osudu. Aké to môže mať dôsledky?

Život v rozprávkach je oveľa jednoduchší ako život v reálnom svete. Riadi sa inými pravidlami. Veľkú úlohu v ňom zohráva osudovosť. Nič nie je náhoda, všetko má svoj zmysel. Na prvý pohľad to môže znieť dobre, svojím spôsobom upokojujúco. Ak všetci smerujeme do vopred určenej destinácie, nezáleží na tom, koľkokrát zablúdime či zakopneme. Nič nás nezastaví. Osud, nech pod týmto pojmom chápeme čokoľvek, sa o to postará.

Vo všetkých takýchto predstavách o osudovosti sa strácajú dve podstatné veci: slobodná vôľa a vytrvalá práca. Ak sú naše rozhodnutia vopred určené, akékoľvek úvahy o budúcnosti, ako aj dilemy, ktoré prežívame, sú len ilúziou. Výplodom našej predstavivosti. Divadlom, ktoré sami pred sebou hráme, aby sme neupadli do šialenstva. Vzdávame sa zodpovednosti, oslobodzujeme sa od povinnosti pracovať na sebe. V konečnom dôsledku je to pre nás jednoduchšie než čeliť realite.

Ak rozprávkové zmýšľanie zakorenené v osudovosti aplikujeme na oblasť vzťahov, objavíme čosi povedomé. Veď presne takto mnohí z nás uvažujú! Koľkokrát sme počuli niekoho povedať: „Jednoducho sme si neboli súdení,“ prípadne: „Nebola tá pravá“? Zvykli sme si na zvláštne prepojenie romantiky s rozprávkovosťou. Tvárime sa, že partnerské vzťahy sú tou najdospelejšou vecou, ktorú robíme. Pritom sa práve v súvislosti s nimi správame možno detinskejšie ako pri čomkoľvek inom.

Zodpovednosť za vzťah prenášame z našich slobodných a vedomých rozhodnutí na abstraktné pojmy a pocity. „Chýbala tomu iskra.“ „Jednoducho to nebolo to pravé orechové.“ Čakáme, že k nám dokonalý partner, životná láska príde ako blesk z jasného neba. Nič iné nestojí za našu pozornosť. Láska je buď na prvý pohľad, alebo nie je. Prežije všetko – vrátane nevyhnutného stereotypu, únavy, hádok a starostí –, alebo to nikdy nebola skutočná láska. Naozaj? Kam nás takéto predstavy dovedú? Bohužiaľ, k oslabeniu medziľudských väzieb. Ku vzťahom na jedno použitie.

 

 

 

 

Osud? Nie! Spriaznené duše? Jednoznačne!

Je paradoxné, že taká romantická, až rozprávková predstava, akou je

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre