TOP

#teologiatela_Radostná pravda o celibáte, 4. časť: Manželstvo a panenstvo sa navzájom dopĺňajú

Je zjavné, že manželstvo a panenstvo sa dôležitým spôsobom líšia. Avšak tieto rozdiely nie sú v protiklade. Hodnota jedného je v prieniku s hodnotou toho druhého. V podstate sa manželstvo a panenstvo (celibát) „navzájom vysvetľujú alebo dopĺňajú“ (Teológia tela, audiencie 78, 2). Dovoľte mi to vysvetliť.

Autor: Christopher West 

Ako vrhá manželská láska svetlo na podstatu povolania k panenstvu? Ján Pavol II. píše, že vernosť a „úplné sebadarovanie“, ktoré žijú manželia, je modelom pre vernosť a sebadarovanie vyžadované od tých, ktorí si zvolia povolanie k panenstvu. Obe povolania svojím vlastným spôsobom vyjadrujú manželskú alebo snubnú lásku, ktorá v sebe zahŕňa „úplný dar seba“ (porov. Teológia tela 78, 4). Dar detí v manželstve navyše pomáha mužom i ženám žijúcim v panenstve, aby si uvedomili, že aj oni sú povolaní prinášať ovocie, a to duchovné.

Takto vidíme, že prirodzená realita manželstva nás smeruje k nadprirodzenej realite panenstva pre Božie kráľovstvo. Vlastne človeka žijúceho v celibáte nie je možné oslobodiť od úplného poznania a úcty k Božiemu plánu s manželstvom a rodinou. Ako to vyjadril Ján Pavol II., aby si bola osoba v panenstve „plne vedomá toho, čo si volí, musí si byť tiež úplne vedomá toho, čoho sa vzdáva (Teológia tela 81, 2).

Naopak, panenstvo „je zvlášť dôležité a veľavravné pre tých, ktorí žijú v manželskom živote“ (Teológia tela 78, 2). Pretože očakáva budúcu (Baránkovu; pozn. prekl.) svadbu, panenstvo je svedectvom o sviatosti jednoty manželských párov, keďže ukazuje, k čomu ich manželstvo smeruje. Pápež František to vyjadril slovami, že kresťanské panenstvo „povzbudzuje manželské páry, aby žili svoju manželskú lásku v horizonte Kristovej definitívnej lásky a spolu putovali v ústrety plnosti Kráľovstva“ (Amoris Laetitia, 161).

Panenstvo navyše dokazuje obrovskú hodnotu pohlavnej jednoty tým, že sa jej zrieka. Ako je to možné? Obeta má hodnotu iba do tej miery, nakoľko má hodnotu obetovaná vec. Napríklad, ak by som sa mal v pôste vzdať kvasenej zeleniny, nemalo by to pre mňa žiadnu cenu, pretože takú zeleninu nemám rád. Ak by som sa však mal počas pôstu vzdať piva, to by pre mňa bola ozajstná obeta, pretože dobré pivo milujem. Cirkev si tak váži panenstvo presne preto, že si tak veľmi váži, čo ono obetuje – sexuálne zjednotenie a všetko s ním súvisiace.

Ešte raz zopakujem, že sebazapieranie, ktoré sa pri tejto obete uplatňuje, sa nesmie chápať ako popieranie sexuality. Panenstvo pre Kráľovstvo má byť plodným životom z vykúpenej pohlavnej žiadostivosti, chápaným ako túžba byť úprimne darom pre iných.

 

 

 

Panenstvo vyjadruje snubný zmysel tela

Ako môžeme vidieť, manželstvo a panenstvo sú späté omnoho užšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Obe povolania sú „plnou odpoveďou“ na otázku o význame sexuality (Teológia tela 85, 9), ktorou je sebadarovanie podľa Božieho príkladu. Nemalo by nás potom prekvapiť, že kedykoľvek nejaká kultúra degraduje sexualitu, nevyhnutne tým znehodnocuje manželstvo aj panenstvo. V praxi sa to určite dokázalo na sexuálnej revolúcii dvadsiateho storočia.

Ján Pavol II. trvá na tom, že panenstvo, o ktorom hovoril Kristus, musí prameniť z hlbokého a zrelého uvedomenia si snubného chápania tela. Iba na tejto báze môže panenstvo pre Kráľovstvo „nájsť úplnú záruku a motiváciu“ (Teológia tela 80, 5). A tak, ak by si niekto zvolil túto cestu len zo strachu alebo odmietania sexu, alebo kvôli hlboko zakoreneným sexuálnym zraneniam, ktoré bránia zdravému manželskému životu, nebola by to odpoveď na Kristovo pozvanie (porov. Teológia tela 80, 7).

Ak odmietame snubný zmysel svojho tela, škodíme Božiemu obrazu, ktorý je do nás vpísaný ako do muža a ženy. Práve snubné chápanie tela je „základným prvkom ľudského jestvovania vo svete“ (Teológia tela 15, 5). Ono zjavuje, že ľudská osoba je stvorená na to, aby bola darom pre druhého. Kristove slová o panenstve ukazujú, že „pre“, ktoré tvorí základ manželstva, môže byť aj základom „pre nebeské kráľovstvo“. Teda na základe toho istého snubného zmyslu tela môže vzniknúť láska, ktorá zaväzuje človeka pre manželstvo, ale takisto aj láska, ktorá osobu určí na panenstvo „pre nebeské kráľovstvo“ (viď Teológia tela 80, 6).

Celé je to o tom, že naša sexualita nás volá, aby sme sa odovzdávali v láske, ktorá dáva život. Ten, kto žije v panenstve, neodmieta toto volanie, ale žije ho úplne inak. Každý muž je práve pre snubný význam svojho tela nejakým spôsobom povolaný, aby bol aj manželom, aj otcom. Každá žena má z toho istého dôvodu povolanie, aby bola aj manželkou, aj matkou. Na obraz Krista si muž v celibáte „berie“ Cirkev. Prostredníctvom svojho telesného daru seba je otcom mnohých duchovných detí. Ako obraz Cirkvi si žena žijúca v panenstve „berie“ Krista a ako fyzický dar seba samej je matkou mnohých duchovných detí. Preto sa výrazy „manžel, otec, brat, syn“ a „manželka, matka, sestra, dcéra“ dajú použiť pre manželský a rodinný život, ale aj pre tých, ktorí si vybrali panenstvo pre Kráľovstvo.

 

 

Panenské manželstvo Jozefa a Márie

Našu diskusiu o celibáte zakončíme pohľadom na „čudesnosť“ panenského manželstva Márie a Jozefa. Katolícka cirkev učí, že Mária a Jozef dostali výnimočné povolanie k panenstvu a zároveň aj manželstvu. Inými slovami, prežívali simultánne pozemské aj nebeské manželstvo. Ich panenské manželstvo hralo nevyhnutnú úlohu pri manželstve neba a zeme: Slove, ktoré sa stalo telom (porov. Teológia tela 75, 3). Takto sa Jozef a Mária „stali prvými svedkami inej plodnosti, než je tá telesná, teda tej, čo prináša ovocie Ducha: ,… lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.‘ (Mt 1, 20)“ (Teológia tela 75, 2)

Jozef a Mária si zachovali panenstvo nie preto, že sex by bol zlý. Ako manželský pár boli povolaní, aby žili svoju sexualitu podľa jej najvyššieho vzoru – v úplnej otvorenosti a sebadarovaní Bohu. Tým, že vstúpili do nebeskej dimenzie sexuality ešte na zemi, umožnili nebu, aby preniklo na zem. Ako sa snažím ukázať vo svojej knihe, pohlavné zjednotenie bolo od začiatku určené na to, aby predznamenalo jednotu Boha s človekom, Krista s Cirkvou. Mária, nová Eva, odčinila „nie“ prvej Evy a ako predstaviteľka celého ľudského rodu hovorí svoje „áno“ na Božiu ponuku manželstva (viď Katechizmus Katolíckej cirkvi, 411, 505). Už počas svojej pozemskej púte mala Mária jedinečným spôsobom podiel na nebeských zásnubách. Pre ňu by účasť na pohlavnom akte bola krokom späť. Namiesto toho potiahla aj Jozefa vpred, do panenského tajomstva jednoty s Bohom.

Ak je pre Cirkev vzorom pre všetky rodiny Svätá rodina, to neznamená, že žiadny manželský pár by nikdy nemal mať sex. Jozef a Mária sú príkladom pre všetky manželstvá svojím úplným sebadarovaním. Normálne povolanie pre manželských partnerov je predstavovať Svätú rodinu ako „jedno telo“ v úplnom oddaní seba. Takto manželia zároveň prinášajú svetu Krista, pretože manželské objatie, ak sa žije podľa Božieho zámeru, je ohlasovaním tajomstva Krista (viď Ef 5, 31 – 32).

 

Kde inde sa dá vidieť, ako sa povolanie do manželstva a panenstva navzájom dopĺňajú? Podeľte sa o svoje skúsenosti či názory na našom Facebooku.

Tento text vychádza s láskavým dovolením Corproject.



Komentáre