TOP

Tipy na obľúbené miesta od Bohu zasvätených osôb

Kde na Slovensku radi pookrejú na tele i na duchu naši zasvätení, kňazi či biskup?

 

 

Dávid Tencer, reykjavícky biskup

Doma u svojich som najradšej, teda konkrétne u rodiny na Novej Bani a potom u našich kapucínov na Raticovom vrchu v Hriňovej, ale aj v ostatných našich kláštoroch.

 

Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup

Moje najobľúbenejšie miesta sú Katedrála sv. Martina a Lurdská jaskyňa na Hlbokej ceste v Bratislave.

 

 

Marcela Chromeková SSS, sociálna sestra

Po čase strávenom v zahraničí a karanténe je najkrajšie miesto doma. Pre mňa je to Jakub – mestská časť Banskej Bystrice v obkolesení hôr. Často to, čo hľadáme na iných miestach, máme rovno pred očami. Potom sú to Staré Hory – miesto pri Matke, v najkrajšej katedrále – prírode. Osvieženie duše i tela. Miesto pokoja a modlitby. A napokon Vysoké Tatry – výstup na tatranské štíty, práca na sebe i so sebou. Ticho, čistota, krása našej slovenskej prírody, nekonečný výhľad zo štítov, priatelia, to je nebo. Stačí vyjsť hore a pozrieť na veci z nadhľadu – hneď je svet krajší.

 

 

Martin Štefanec SVD, kaplán UPeCe Bratislava

Mojím obľúbeným miestom, kde vždy pookrejem na tele i na duchu, sú Vršatské bralá v Bielych Karpatoch na Považí. Keď som bol chlapec, videl som ich každý deň z domu. V tomto kraji som sa totiž narodil a Vršatské bralá považujem za najkrajší prírodný skvost Považia. Asi tri kilometre za bralami smerom k hranici s Českou republikou je Kaplnka Panny Márie Kráľovnej. Sem prichádzajú mnohí ľudia zo Slovenska i z Česka a v auguste na sviatok Panny Márie sa tam slávi svätá omša pre ľudí z jednej i druhej strany hranice. Ísť na prechádzku alebo si vyjsť na bicykli do prírody v okolí Vršatca ma vždy duchovne i telesne posilní. Myslím si, že každý človek, ktorý dokáže vnímať Boha cez krásu prírody, zároveň dostáva dar napĺňajúci ho pokojom a vďačnosťou.

 

 

Júlia Salašová OSF, školská sestra

Musím povedať, že na mnohých miestach na Slovensku som ešte nebola, kde by sa dalo ísť a zrelaxovať. Keď tak prechádzam Slovenskom, hovorím si: „Slovensko je krásna krajina, ktorú stojí za to objavovať.“ Mám rada, keď si spoločne so spolusestrami alebo s priateľmi vyjdeme do prírody, trošku pookrejem na duchu… Taktiež sama rada vypadnem do prírody zrelaxovať, keď si vychutnám to ticho, som sama so sebou a s Bohom a učím sa vnímať Božiu dobrotu cez mnohé maličkosti, ktoré ma v živote stretávajú, a tak ako sv. František chválim Boha za stvorenstvo. (úsmev) No a moje tipy: na Orave – Juráňova dolina, Roháče – ľahšia túra (jazierka); Horehronie – napríklad Dobročský prales, Vydrová dolina; Liptov – Žiarska dolina, Jánska dolina, výstup na Poludnicu – z Prednej Poludnice sa vám naskytne výhľad na Liptovskú kotlinu s Liptovskou Marou a v pozadí s Vysokými Tatrami. Zadná Poludnica pre zmenu poskytuje výhľady na vrcholky Nízkych Tatier. Dobre padne aj skvelá túra alebo menšia prechádzka vo Vysokých Tatrách. Odporučila by som kúsok odvahy prekročiť to, že sa mi niekedy nechce – a potom tá námaha výstupu stojí za to.

 

Dušan Rončák, diecézny kňaz

Koľko ľudí, toľko chutí. Nedá sa asi preto jednoznačne povedať, ktoré miesto je pre koho najlepšie. Každý má nejaké iné miesto či chvíľu, kde a počas ktorej si oddýchne. Dôležitejšie však než miesto sú ľudia, s ktorými tieto oddychové chvíle strávime.
Ja sa na toto celé pozerám z pohľadu NEturistu a NEšportovca. Preferujem teda miesta nenáročné na fyzickú námahu. Takými sú veľakrát naše pútnické miesta – tam možno nájsť chvíle ticha (ale nie úplného) a oddychu fyzického, ale aj duševného a duchovného. Napríklad na Starých Horách v našej diecéze, ale rád chodím aj do maďarského národného pútnického centra Szentkút, ktoré sa nachádza ani nie hodinu cesty autom od mojej fary. Oddýchnuť si môžeme kdekoľvek – dôležité je, aby sme pri tom vypli a dokázali vnímať krásu a všadeprítomnosť všemohúceho a dobrotivého Stvoriteľa.

 

 

Subhani Kerketta SRA, misijná sestra

Slovensko je krásna krajina, ktorá má mnoho takýchto miest. Je naozaj ťažké si vybrať len jedno. Ale ako komunita radi navštevujeme horu Butkov a Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva. Je to naozaj krásne miesto v lone prírody, kde načerpá veľa nielen telo, ale aj duch. Výstup na túto horu sa začína krásnou prechádzkou po upravenej krížovej ceste, ktorá sa končí priamo na hore Butkov. Je to miesto stretnutia s mnohými svätými, ktorí tam majú svoje relikvie, je možnosť navštíviť Kaplnku Božieho milosrdenstva alebo sa pomodliť, posedieť a načerpať pri soche Božej Matky. Je to naozaj miesto, kde si každý vie nájsť to „svoje“.

 

 

Alan Ján Dely OP, dominikánsky kňaz

Poznám viacero mne blízkych miest na Slovensku, na ktorých môžem pookriať. Jedným z nich je hora Zvir v Litmanovej, pútnické miesto, ktoré je mi veľmi drahé. Určite sa tam cez leto vyberiem. To nežné ticho, samotné prostredie, no najmä dotyk Všemohúceho skrze Nepoškvrnenú Čistotu; to všetko dokáže vo mne nanovo prebudiť túžbu po vernom nasledovaní Krista. Cez leto si nájdem čas aj na turistiku. Keďže počas letných mesiacov budem pobývať v okolí Košíc, vyberiem sa na svoje obľúbené turistické miesta, na vrch Sivec a do Zádielskej doliny. Hoci tieto miesta dobre poznám a rád ich opakovane navštevujem, vôbec mi nezovšedneli. Práve naopak, vždy ma očaria niečím novým a nezvyčajným.

 

Mária Gregová FMA, saleziánka

Ak by som mohla čitateľov pozvať na nejaké pekné (pre Nekubínčanov neokukané) miesto – určite sú to Vyšnokubínske skalky s majestátnym cyrilometodským krížom, odkiaľ je nádherný výhľad na Malú Fatru, Roháče, Kubínsku hoľu a vôbec na všetky tie oblé oravské lúky a kopčeky, ktoré okato pripomínajú Stredozem.

 



Komentáre