TOP

To vy ste celebrity! Povedal nám 3 dni pred svojou smrťou

To Vy ste celebrity – o Vás by sa malo písať … povedal mi 3 dni pred svojou smrťou 59 ročný pacient nášho hospicu.

… pán Marián, 59 ročný muž nachádzajúci sa v konečnom štádiu onkologického ochorenia – od svojho príchodu z Národného onkologického ústavu v Bratislave bol v našom hospici pri plnom vedomí, jeho myseľ bola svieža … až do konca. Uvedomoval si, že hodina jeho prechodu do večnosti sa blíži. Chodievala som ho navštevovať každý deň na jeho útulnú izbičku v našom hospici. Každý raz sa z návštevy tešil. Každý raz – hneď ako som pristúpila k jeho lôžku, objal mi ruky svojimi dlaňami a s úsmevom povedal: “Aké mate opäť studené ruky…” 🙂 … a ja som mu s úsmevom odpovedala: “Áno, tak to zväčša mávam…” Uvedomila som si ako veľmi je pre zomierajúcich dôležitý dotyk, chytenie za ruku … akýsi pocit istoty, že pri nich niekto je, že nie sú sami…

Bol to pomerne mladý pacient, a tak som si každý deň našla čas a pobudli sme spolu. … dal mi v týchto vzácnych chvíľach nazrieť do toho, čo bolo tvárou v tvár smrti pre neho dôležité . . .

 

 

PRAVDIVOSŤ a ÚCTA … pán Marián išiel so svojimi otázkami každý deň ďalej a ďalej (prijímanie pravdy si sám “dávkoval”) … vždy, keď svoju otázku položil, čakal s pohľadom upretým do mojich očí, či budem hovoriť pravdu … držal mi mocne ruky a v jeden deň mi hovoril: “Pripravil som si do truhly čierny oblek a bielu košeľu…” … a čakal, čo poviem. … “Čierna a biela – to je decentná kombinácia, páči sa mi; aj nás pochovávajú v čiernom habite s bielymi doplnkami.” – povedala som mu; usmial sa a pokračoval … “Mám to doma. To mi prinesú, keď to už príde?” – odpovedala som mu: “Nie, to nech Vám prinesú tu do skrine. Môže to tu spokojne byť ako dlho bude treba.” … a on pokojne povedal: “Musím zavolať žene, aby mi to priniesla.” … chvíľku bolo ticho a potom sa odvážil na ďalšiu otázku, ku ktorej, myslím, smeroval od začiatku: “A to KTO ma bude do toho obliekať?” … a doslova visel na mojich perách, že čo poviem. … pohladila som mu ruku a s jemným úsmevom, ktorý hladí, som mu odpovedala: “Keď to príde, MY Vás pekne oblečieme…” … “VYYYYY?” … “Áno, MY.” … priala by som každému vidieť ten šťastný úsmev na chuďunkej tvári tohto zomierajúceho muža, úsmev, ktorý uspokojivá odpoveď na jeho tvár doslova vymaľovala. … “Vy ma budete obliekať…” – niekoľko krát šťastne opakoval. … Uvedomila som si aké je pre zomierajúceho človeka dôležité ako sa budú správať k jeho mŕtvemu telu – vedel, že my k jeho telu pristupujeme s úctou a bol si istý, že tak tomu bude i po smrti. A tak i bolo … …

 

ODPUSTENIE … v tých vzácnych spoločných chvíľach (v hospici prežil necelé 2 týždne) sa so mnou pán Marián podelil o hlbokú radosť z viacerých odpustení (po rokoch). … V pravde pozeral na vzťahy – i na tie, ktoré boli bolestne narušené … neváhal v tie dni zobrať telefón a prosiť o odpustenie. … keď mi o tom rozprával, z jeho očí žiarila ozajstná hlboká radosť, šťastie prameniace v odpustení.

 

 

ODPUSTENIE a LÁSKA … rozprával mi ako prosil o odpustenie i svojich rodičov, ktorí ho prišli navštíviť … a že otec sa otočil, aby skryl slzy … povedala som mu: Ľúbi Vás. Ľúbia Vás … a on s hlbokým pokojným uspokojením povedal: Áno.

 

LÁSKAVÉ ZAOBCHÁDZANIE … pri každom z rozhovorov mi pán Marián ďakoval za ľudí, ktorí sa oňho starajú … cítil, že sa oňho starajú s láskou … v jeden deň v súvislosti s tým povedal: “To Vy ste celebrity – o Vás by sa malo písať, aby sa o Vás svet dozvedel” 🙂 … usmiali sme sa obidvaja 🙂 🙂  … “Hm, hm…” … zahmkala som a povedala: “Nooo, to viete, my nie sme obyčajné celebrity 😉 … sme výnimočné 😉 a preto o nás vedia a môžu sa s nami stretnúť iba niektorí, taktiež výnimoční 😉 … patríte medzi nich 🙂 … mocnejšie mi objal svojimi dlaňami moje ruky a boli sme tichúčko … pokojne. … v mysli som zaletela k významu slova “celebrita”, ktorého základ je v latinskom celebrate – oslavovať … a v srdci rozkvitla tichá krátka modlitba vďaky za to, že môžeme zomierajúcim byť na blízku, že im môžeme zjavovať Božiu dobrotu, nehu a lásku, a tak Ho oslavovať, byť “Jeho celebrity” …

 

PLNENIE drobných PRIANÍ … Keď som prišla na návštevu v piatok 14. 9. 2018, pán Marián mi povedal … “Taaaak sa musím v mysli zapierať…” … prekvapilo ma to. Nevedela som, kam mieri… Spýtala som sa teda: “Na čo myslíte?” … odpoveď ma prekvapila 🙂  … povedal: “Na rôzne jedlá, ktoré by som si dal…” 🙂 … “Ale to sa nezapierajte, poďte, prejdeme si celý jedálniček na budúci týždeň a vyberiete si na každý deň z troch jedál – na čo budete mať najväčšiu chuť.” … nalistovala som v mobile jedálniček a začali sme 🙂 …. ja som vždy prečítala, čo je v ponuke a on si vybral, na čo má z ponuky chuť. … Niekoľko krát sa spýtal, či s tým nebude problém … ale keď som ho uspokojila, že žiaden problém, príťažlivo sa tešil na najbližší týždeň a dobroty, ktoré si vybral 🙂

 

 

UISTENIE … V pondelok (deň pred jeho smrťou) som opäť prišla … ale prišla som až poobede, rozlúčiť sa – pretože v utorok, stredu, štvrtok som mala plánovanú pracovnú cestu. Dnes, keď mi objal ruky svojimi povedal s úsmevom, že dnes mám ruky teplé 🙂 … s úsmevom som povedala: “Dnes áno” … a začala som hladiť jeho ruky, pretože tie dnes boli studené…  Chvíľku sme sa rozprávali, prosil ma posunúť vankúšik, prepolohovať nohy … a potom sa odvážil povedať: “Jedného sa bojím…” … jednou rukou som pohladila jeho a spýtala som sa so všetkou nehou akú som v tej chvíli v srdci mala: “Čoho sa bojíte?” … pozrel mi do očí a povedal: “… že ako to bude pred koncom, bojím sa, že budem nejako vyvádzať …” … tíško som mu pozrela do očí a povedala som: “Nebojte sa. Buďte si istý, že nech sa deje čokoľvek, budeme s Vami až do momentu, kedy spočiniete v Božej náruči, v náručí Boha, ktorý Vás miluje.” Počúval tie slová s hlbokým pohnutím a uspokojením. … pokračovala som: “Vidíte, že lieky na tíšenie bolesti Vás robia spavejším, tak je, však?” … súhlasil. … “… “a možno bude i tak, že budete spavejší viac a viac a pomaly tichúčko odídete.” … ešte raz som ho uistila: “Nech to bude akokoľvek, budeme s Vami. Nebojte.” … uspokojilo ho to. V ten deň sme sa lúčili na niekoľko krát. … “Ak sa bude dať, počkajte ma, v piatok sa vrátim…” … odišla som … Nedalo sa. Pán Marián na druhý deň odišiel – tichúčko a rýchlo – tak ako si prial.

Odpočinutie večné daj mu, Pane. A svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji. Amen

 

DARUJTE, prosíme, VAŠE 2 % z dane a pomôžete tak NEVYLIEČITEĽNE chorým v poslednom štádiu ochorenia (zväčša onkologického) vniesť VIAC ŽIVOTA do ich posledných DNÍ. 

2percenta.hospictn.sk 

 

 

Komentáre