TOP

Traja pápeži ako postavy z Pána prsteňov

Myslím si, že mnohí z nás od pápeža čakajú, aby sa snažil, tak ako svätý Pavol, byť „všetkým pre všetkých“. Keďže je zástupcom Krista, zdá sa mi, že očakávame, že bude aj superhrdinom, ktorý úplne sám zachráni celý svet. No namiesto tohto stotožňovania so Supermanom by sme podľa mňa urobili lepšie, keby sme našich pápežov vnímali ako rôznych hrdinov z Tolkienovho Pána prsteňov.

V tejto trilógii, vydanej v rokoch 1954-1955, je absolútne nemožné, aby jeden hrdina spasil svet. Každá postava v sebe zosobňuje špecifické hrdinské črty. Tie sa od seba navzájom líšia, ale všetky sú podstatné a ani jedna z postáv ich nemá všetky.

Prví sú elfovia. Sú to strážcovia Krásy a Pravdy. V Roklinke, elfskej základni Stredozeme, predstavujú eleganciu, vznešenosť, česť a múdrosť. Ľudia a trpaslíci ich snáď obviňujú zo snobstva, malého kontaktu s reálnym svetom a nepraktickosti. Ale elfovia sú pre spásu Stredozeme absolútne nevyhnutní. Presne tie vlastnosti, za ktoré sú kritizovaní, sú zásadné pre plán záchrany. Ak by boli takí pragmatickí a impulzívni ako hobiti, veľkým bitkám by chýbali akékoľvek prvky opatrnosti a stratégia. Okrem toho, nebolo by bezpečného útočišťa na ústup v čase núdze. Bez elfov by sa boj za dobro stal nepremysleným chaosom vopred odsúdeným na prehru.

Náš pápež Benedikt bol elfom. Bol strážcom Krásy a Pravdy. Mnohí ľudia ho pokladali za priveľmi uzavretého a povýšeneckého. „Naozaj až tak záleží na tom, či povieme <<I s Tebou>> alebo <<I s duchom Tvojím>> (otázka nového anglického prekladu liturgie; pozn. prekl.)? Prečo radšej nejde a nenakŕmi chudobných?“ Ale bez Benediktov by sa múry liturgie, ktoré predstavujú vonkajšiu stránku nášho uctievania Boha, ocitli v ohrození, ako to bolo v Stredozemi. „Niektoré záležitosti, na ktoré sa nemalo zabudnúť, sa stratili. História sa stala legendou. Legenda sa zmenila na mýtus.“ Potrebujeme pápeža, ktorý bráni duchovnú hudbu a uchováva sviatostnú úctu, lebo tie nás približujú k Bohu. Na knihách, encyklikách, filozofickom rozjímaní, maľbách, symfóniách, na tom všetkom záleží. Záleží na tom, že nám niekto pripomína, prečo veríme v to, v čo veríme. Je dôležité, aby boli naše piliere silné. Náš pápež Benedikt sa snažil, aby také boli.

Ale potrebujeme aj Františka. Náš súčasný pápež je hobit. Kým elfovia sú ochrancovia Krásy a Pravdy, hobiti predstavujú Dobrotu. Sú jednoduchí, čistí, podobní deťom. Dôverujú až po hranice hlúposti. Ale práve táto ich naivita je podstatná pre ich úlohu v Stredozemi. Väčšina tvorov by nikdy nemala dosť odvahy na to, aby vstúpili do ohnivých priepastí Mordoru. Elfovia o tom vedia až príliš veľa.

Hobiti majú akurát dosť naivity, aby sa odhodlali na dobrodružstvá a úlohy, do ktorých sa zvyšku sveta ani najmenej nechce. Hobiti sú ochotní zvedavo vyjsť do ulíc so spevom: „Ak chceš niečo nájsť, nič ti nepomôže viac než hľadať. Zvyčajne určite niečo nájdeš, ak budeš hľadať, no nie vždy je to celkom to, čo si hľadal.“ Nemajú problém umazať si svoje veľké chlpaté nohy. Nemyslia si o sebe priveľa a často hovoria bez premýšľania. Bez nich by ostal boj za dobro iba pri slovách a diskusii – plán, ale bez akcie. Hobiti prinášajú tú nevyhnutnú ľahkosť, entuziazmus, detskú iskru nádeje a viery.

Niekedy sa môžeme v duchu spytovať, či Svätý Otec František naozaj chápe, do čoho sa namočil. Skoro by som sa stavila, že dosť pravdepodobne často nevie – a možno to od neho ani nečakáme. Možno je to práve jeho impulzívnosť, jeho „hobitskosť“, ktorá mu umožňuje výpravu do Mordoru, do najhlbších a najtmavších miest – k ľuďom, ktorých Krása a Pravda veľmi neupútajú.

Nakoniec je tu Gandalf. Je premostením medzi elfom a hobitom. Gandalf rešpektuje všetky podoby Transcendentna. Taký bol Ján Pavol II., ktorý dokázal preklenúť hranice kultúr. Bol charizmatický, extrovertný a správne bláznivý, ale tiež miloval liturgiu, umenie a múdrosť. Bol zjavne rovnako pápežom „ľudu“ aj pápežom Cirkvi. Niet divu, že už bol svätorečený.

To ale neznamená, že tí ďalší dvaja nie sú tiež svätí. Gandalf vôbec nemusel byť o nič lepší než elfovia alebo hobiti. Stredozem potrebovala tak Gandalfa, ako elfov aj hobitov. Nech bol Ján Pavol II. akokoľvek skvelý, existovali také veci, ktoré nemohol vidieť, nemohol povedať, nemohol urobiť, no pápež Benedikt a pápež František môžu. Keďže sú obaja trochu „extrémisti“, dokážu sa zamerať na veľmi špecifické kauzy, ktoré sú podstatné, aj keď možno niektorým z nás na nich priamo nezáleží.

Pokiaľ by sa nám zdalo, že ani jeden pápež sa nesústreďuje na to „pravé“, spýtajme sa, či nie je dôležitejšie to, aby sa zameriavali na dobro? Pápeži nikdy nebudú dokonalí a možno si často budeme želať, aby neurobili tú či onú vec. Mohli by nám pomôcť Gandalfove slová útechy Frodovi: „Všetci živí zažijú také časy. Nemajú na výber. Musíme sa jednoducho len rozhodnúť, čo urobíme s časom, ktorý nám je daný.“

Preto buďme opatrní, keď sa nám zachce kritizovať osobu niektorého pápeža. Pokiaľ totiž koná dobro, to dobro má zohrať dôležitú úlohu. Pápeži možno nebudú hrdinami, Supermanmi – ale ani nemajú byť. To už za nich spravil Ježiš.

AUTOR: Elizabeth Pham / PREKLAD: Miriam Bicková



Komentáre