UKÁŽKA Z NAŠEJ NOVINKY: Kuchynská teológia (nielen) pre mamy
Ponúkame Vám 2 ukážky z našej knižnej novinky od Márie Kohutiarovej. Seriál poznáte z pôvodného webu cestaplus.sk.
Knihu kúpite v predpredaji za najvýhodnejšiu cenu u nás.
…
Slovo autorky: Boh a hora neumytého riadu?
Pamätám si na tú chvíľu dodnes. Šli sme na prijímacie skúšky na diaľkové štúdium teológie, kŕče v bruchu od strachu, či vieme všetko. Kamarátka, celkom zničená učením, zahundrala,
načo nám tá teológia ako babám vôbec bude. A náš pán dekan od volantu vtipne poznamenal: „Nie je nič lepšie, ako vďaka štúdiu teologických vied s posvätnou úctou pristupovať k matérii v hrncoch a v plienkach! To je svätosť!“ Vtedy sa
nám to zdalo nemiestne. Ale dnes sa jemu aj Bohu ako žena, manželka, mama, dcéra a kamarátka ospravedlňujem. Mal pravdu. Ono to síce tak vyzerá, že popri rotovaní okolo rodiny a detí, plus povinnosti v zamestnaní, nie je reálna šanca – napriek snom a predsavzatiam o tichej, sústredenej, nerušenej (!) modlitbe – mať čas na Boha.
Omyl! Boh je neuveriteľne blízko. Skúste čítať. Dá sa poznávať, hovorí k nám a dotýka
sa mňa aj teba v celkom obyčajných situáciách a veciach. Ja ho takto zažívam každý deň a všade.
Mária Kohutiarová
…
Ukážka: Plánovanie
Každú nedeľu ma čaká to isté: vytiahnuť diár a znovu prezrieť všetky termíny na ďalší týždeň, prepísať ich do obrovskej plachty na chladničku. Záznamy sú raz hustejšie, raz redšie. Milujem tie prázdne – aj keď tých je primálo. Nedá sa to inak, pri počte členov našej domácnosti sa záznamy kombinujú, preskakujú, škrtajú a presúvajú.
Kolónka za kolónkou, presne nalinkované pravítkom a neúprosným časom, možnosťami, povinnosťami aj financiami.
Pondelok: Kontrola na chirurgii.
Utorok: Logopédia – jeden kus.
Streda: Logopédia – druhý kus.
Štvrtok, piatok, sobota, nedeľa.
Zápis mňa ako mamy, natlačené záznamy našich dospievajúcich detí. „Ty si si nevšimla, že nebudem doma? Som celý víkend preč! Napísala som!“ Niekedy mám pocit, že čím viac sa snažím každý týždeň upratať kalendár najbližších dní, mať ho pevnejšie v rukách, tým skôr sa – zákonom schválnosti? – všetko zosype. Staviam vežu svojich plánov, kocku po kocke, ako najlepšie viem. Prečo sa zrazu nájde kocka nakrivo, prečo stačí vytiahnuť len niektorú zospodu či drcnúť? Hnačka. Zmena môjho školského rozvrhu: „Nezabudni na poradu.“ „Ty si ma objednala na ten deň? Mám cviká, nemôžem.“ Mešká vlak. Pokazí sa auto. Alebo sa pokazím ja. Nevládzem. Duch je ochotný, ale telo…
Kalendár ma škrtí, prestávam vládať dýchať, byť slobodná a vnímať, ako Boh riadi môj život. Lebo vlastne si ho držím pevne v rukách ja. Čo mu vôbec dovolím, aby pre mňa robil? Len aby bol?
Je šialenstvo pustiť to, všetci sú naučení ako musia dni plynúť, spoliehajú sa na mňa a na moje kolónky. Až do detailov. „Akým vlakom pôjdeš? Máš miestenku? O ktorej máš príchod?“ Nechcem byť škrtená. Túžim zažiť nežnú, prezieravú starostlivosť môjho Otca, ktorý šatí poľné ľalie, kým ja sa zatiaľ správam ako neskutočne podozrievavé dieťa. „Hej, môžeš byť dobrý, Pane, ale ja sa radšej poistím! Keď bude treba, dobre?“
Dosť! Trhám všetko presné plánovanie a učím sa vkladať obrovskú investíciu do rúk môjho Otca. Platím neskutočnou cenou, rozum sa vo mne trasie a vyslovuje posledné vyhrážky, upozornenia či katastrofické scenáre: „Ak…“ Nevadí. Aj tak dôverujem. Táto mena je to najvyššie, čo môžem ako homo sapiens dať. Vedieť, túžiť po dobre, po pokojnom čase, po systéme – a vzdať sa napriek tomu Plánovačovi, ktorý už od večnosti vedel aj to, koľko mihalníc budem mať na pravom oku a kedy zažijem posledný pôrod. Odovzdať sa.
„Máš lístok? Ako pôjdeš?“ „Neviem. Je to v rukách môjho Manažéra. Však vlaky chodia, lístky predávajú.“ Zvykla som si na prekvapené pohľady, ťukanie po čele. Hej, nerozumná. To je to najkrajšie adjektívum. Nevadí, nevadí! Ak som platila ťažkým kurzom absolútnej dôvery, toto ma nemôže položiť. Deň vopred mi volá priateľka. „Zabezpečila som ti luxusný odvoz, aby si sa netrmácala šesť hodín k nám. Autom, veľmi dobrá spoločnosť, čakaj na stanici. Ešte telefónne číslo.“ Neurobila som preto nič. Nestresovala sa, nezariaďovala, nekalkulovala s najhorším variantom. Iba som sa spoľahla, že On vie. Keď sa veziem ešte aj späť ako kráľovná zo Sáby, nemôžem viac ako užasnutým mlčaním kričať chvály Manažérovi môjho času.
…
Knihu kúpite v predpredaji za najvýhodnejšiu cenu u nás.