Videla som Dokonalé dieťa

Videla som Dokonalé dieťa
Koncom mája som mala tú česť vidieť dokonalé dieťa. Alebo správnejšie: Dokonalé dieťa. Divadelnú hru z pera dvojice autorov, Mariany a Jána Luteránových. Pár týždňov pred narodením nášho prvého potomka sme sa s manželom nečakane ocitli na tomto divadelnom predstavení a neoľutovali sme. Ani zďaleka to však nebol návod, ako byť dokonalým rodičom či ako vychovať dokonalé dieťa…

Pôvodne som sa nepovažovala za vhodnú adeptku na diváka hry Dokonalé dieťa. Vstupenku som si kúpila len narýchlo, keď Divadlo Jána Palárika v Trnave už druhýkrát odvolalo detektívku od mojej milovanej Agathy Christie. Popis predstavenia na webe totiž avizoval komédiu – terapiu pre všetkých unavených rodičov. Pár mesiacov pred pôrodom prvého potomka sa nechať vyplašiť… aký skvelý nápad! V tomto čase by asi bolo múdrejšie sústrediť sa na príjemné stránky rodičovstva, no nie? A predsa… Aký to bol skvelý nápad nahradiť návštevu zrušenej detektívky touto komédiou pre rodičov!

Máš to tak aj ty? Že niečo, čo z prvej odpíšeš, ti nakoniec vstúpi do života a ty si povieš: ako dobre!?

Hra ma nevyplašila, ale pobavila, odľahčila a prinútila pousmiať sa nad sebou samou. A áno, priznávam, ešte k tomu mi autori hry trochu zotreli ružový filter z okuliarov. Čo je, koniec koncov, len dobre.

 

HUMOR A KINEDRYL

Tvorcovia si pripravili 100 minút predstavenia, na konci ktorých túžite, aby ešte pokračovalo a vy ste mohli ostať sedieť a plakať od smiechu aspoň o pol hodinku dlhšie.

Jeden skeč strieda druhý a i keď na pódiu stretnete len štyroch hercov, postáv je v hre neúrekom. Toľko, že každý si nájde takú, s ktorou sa identifikuje.

Krátke scénky so samostatným dejom ilustrujú úskalia rodičovstva a spoľahlivo spochybňujú všetky názory na to, ako správne vychovávať. Autori parodujú kurzy pre rodičov, ktoré ponúkajú zaručený návod na všetko, a kladú otázku, či nejde len o jeden veľký biznis. Poukazujú na to, ako sú dnešní rodičia zavalení trendmi, ktoré ak nenasledujú, spoločnosť ich označí za lenivých a nezodpovedných, tých, ktorí svojmu dieťaťu zničili život. Trefne vykresľujú nástrahy materských diskusných fór či pandémiu strachu zo sladkého nepriateľa menom cukor.

Dynamické satirické výstupy striedajú pokojnejšie úvahové, v ktorých sa autori hry, Mariana a Ján Luteránoví, cez ústa hercov priznávajú obecenstvu k (ne)zvládaniu rodičovstva, bezradnosti, vlastnej rodičovskej nedokonalosti a delia sa s divákom o svoje vynálezy rôznych foriem psychohygieny. Aj vy občas deti naložíte do auta, uspíte ich kinedrylom a počas dlhého bezcieľneho šoférovania si predstavujete zákusok, o ktorý sa nemusíte s nikým deliť?

 

Videla som Dokonalé dieťa

 

Autori hry do boja za šťastnejších a uvoľnenejších rodičov vytiahli silnú a vekmi overenú zbraň – humor. Človek často tuší, že čosi preháňa, a že by nemusel až tak stresovať. Možno mu to priatelia aj naznačia. Ale až keď vidí karikatúru svojej situácie – rozumej satirické zvýraznenie jej kľúčových čŕt –, cvakne mu to, pobaví sa sám na sebe a ochotnejšie uverí, že je naozaj čas upustiť paru a, ako hovorí titul známeho bestselleru, aplikovať jemné umenie mať veci v paži.

Tvorcovia však situáciu úplne nezľahčujú. Medzi riadkami satirických skečov a reflexívnych výstupov kladú obecenstvu vážne otázky a zároveň si dávajú veľký pozor, aby otázkami aj ostali. Nesugerujú „svoju pravdu“, neponúkajú jednoznačnú odpoveď. Divák domov odchádza s otázkami, aby v sebareflexii našiel odpoveď sám.

 

DIVADELNÁ TERAPIA

Ešte teraz, niekoľko týždňov po návšteve divadla, cítim nadľahčujúce účinky neplánovanej divadelnej terapie. Ako veľa prvorodičiek, aj ja som bola zavalená „must have“ literatúrou. Teraz ju čítam s omnoho väčšou slobodou, nadhľadom a dôverou vo svoj prirodzený materský inštinkt a zdravý sedliacky rozum.

Na druhej strane sú moje očakávania od rodičovstva a výchovy vďaka zhliadnutej hre o čosi reálnejšie a menej „ružové“. A to najmä vďaka otvoreným priznaniam autorov k svojim najtemnejším rodičovským chvíľam.

Na predstavení by som zmenila len jednu drobnosť. Hodiny na divadelných kulisách by mohli ukazovať iný čas ako ten reálny. Takto som už 20 minút pred koncom začala smútiť, že hra sa chýli k záveru.

Snímky: www.djp.sk

Slovensko+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00