Viem, že v spovedi stretávame Krista, no toto som naozaj nečakal!

K tejto sviatosti som si priniesol ťažké bremeno. Ježiš svoju prítomnosť zrazu potvrdil – nahlas a jasne.

Autor: Brian Kranick

Pred mnohými rokmi som pristúpil k sviatosti zmierenia v kostole v krypte Národnej baziliky Nepoškvrneného počatia vo Washingtone, D.C. Stalo sa mi tam niečo ako zázrak, teda minimálne sa ma to tak dotklo.

Bol som pravidelným návštevníkom krypty. Prišiel som na spoveď a svätú omšu. V tento deň som sa tam navyše prišiel modliť za kamaráta, ktorý nečakane zomrel.

Boli sme si blízki už od detstva. Stal sa z neho nadšený horolezec. Odišiel na dobrodružnú výpravu do Pakistanu, zdolať jeden z najvyšších vrchov sveta. Po istom čase som dostal správu, že spadla lavína a on je medzi nezvestnými. Čoskoro sa potvrdili naše najhoršie obavy. Muky mi nespôsoboval len smútok za ním, ale aj vedomie, že zomrel oddelený od Cirkvi.

Pomodlil som sa a potom vstúpil do spovednice. Po vyznaní hriechov som sa rozprával s kňazom o svojich obavách o priateľa. Ani raz som mu nespomenul, kto to bol či ako zomrel. Povedal som iba to, že zomrel mimo Cirkvi, a spýtal sa, či sa mám zaňho modliť. Jeho odpoveď ma dostala.

V istej chvíli spomenul: „Niekedy vezmem noviny a čítam – napríklad o horolezcoch, čo zomreli v Pakistane. A áno, modlím sa za nich.“

Bol to pre mňa zázračný zásah Krista. Priama odpoveď na moje otázky o priateľovi. Som si istý, že tento kňaz nemal šajnu, aké prorocké slová vyriekol.

Ako veriaci vieme, že Boh vždy počuje naše modlitby, aj keď sa nám to vždy nezdá. Ako katolíci vieme, že Boh je špeciálnym spôsobom prítomný vo sviatostiach. Kňaz koná na základe in persona Christi Capitis (v osobe Krista Hlavy) alebo, ako učí Cirkev, „je to ten istý kňaz, Ježiš Kristus“ (KKC 1548).

V spovedi – vo sviatosti Božieho milosrdenstva – je veľká útecha, keď sa nám dostáva požehnanie počuť najutešujúcejšie Ježišove slová: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (KKC 1484).

Kňazove slová mali na mňa v ten deň mnoho účinkov. Najväčšmi mi však opäť intenzívne potvrdili účinnosť sviatosti. Kristus je skutočne prítomný a naozaj odpúšťa.

Taktiež mi potvrdili, že sa máme prihovárať za druhých – za rodinu, priateľov a vlastne za všetkých, ktorí nám boli zverení. Je to veľké privilégium a dôležitá zodpovednosť nás kresťanov.

Napokon mi pripomenuli, že nemáme súdiť, ale každého zveriť Božiemu milosrdenstvu cez modlitbu a pôst.

Aj teraz, po rokoch, sa modlím za večný odpočinok pre môjho kamaráta.

Zdroj: aleteia.org