TOP

Vladyka Cyril Vasiľ: Ďakujem Bohu, že mi nastavoval „zelenú vlnu“

Slovenský gréckokatolícky arcibiskup a sekretár Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme. U nás je známy aj tým, že jeho odvážne homílie z Nitry alebo Šaštína sa voľne šíria internetom a oslovujú najmä mladých. Rozprávali sme sa s ním o jeho životnej ceste, predsavzatiach do nového roka a o tom, prečo by kresťan mal byť hrdina. Vladyka Cyril Vasiľ (54).

Foto: Matúš Hasil

Keď čítame rozhovory s vami, často sa v nich objavujú tituly typu „najmocnejší Slovák vo Vatikáne“ či „najvyššie položený…“ Hnevá vás takéto nálepkovanie?

(smiech) Nehnevá ma to, ani mi to nelichotí. Beriem to viac-menej s nadhľadom a humorom. Nezakladám si na sebe, a ak niekomu stačí ku šťastiu, že sa stretol s „najvyššie položeným Slovákom“, nech sa páči. (smiech)

 

František z Assisi hovorí, že človek nie je nič viac ani menej – len tým, kým je pred Bohom. Kým je pred Bohom Cyril Vasiľ?

To vie len Pán Boh. Ale kým sa ja cítim pred Bohom? Hriešnikom, a pritom milovaným dieťaťom. Milovaným v tom zmysle, že cítim záväzok a povinnosť – ako mi to ešte moja mama hovorila – „skladať Pánu Bohu účty“. Nezaslúžene sa cítim (nech to znie akokoľvek pseudopokorne) za to, že ma Boh mimoriadnym spôsobom ochraňoval, sprevádzal a dodnes sprevádza. Vtláča ma do situácií, ktoré sú nad moje záujmy a túžby, a aj schopnosti.

 

Čo to konkrétne znamená?

Všetko. Začnem rodinou, v ktorej som sa narodil. Prostredím, v ktorom som vyrástol. Príkladmi ľudí, ktorých som stretával. Vzorom otca, ktorý bol kňazom, a ďalšími príkladmi iných. Tým, že som sa mohol stať kňazom, že som prijal výzvu odísť do emigrácie a skúsil byť užitočný Cirkvi s ľuďmi. Išlo to ako po masle. Mohli ma zavrieť, mohol som sa stratiť, mohol som „zblbnúť“. Cítim to tak, že Pán Boh nastavoval na mojej životnej ceste na všetkých križovatkách zelenú, akoby som mal „zelenú vlnu“. Bolo to bez mojich zásluh, pretože poznám ľudí, ktorí sa museli ťažko prebojovať cez svoje životné osudy, povolanie alebo zdravotné či spoločenské situácie, v ktorých sa ocitli bez vlastného zavinenia. Ja som prežíval vždy len dobré a výhodné. Opakujem, bez mojich zásluh. Z toho potom vyplýva pocit zodpovednosti voči niekomu, kto tie semafory nastavuje, komu som vďačný.

 

SKROMNOSŤ A REALITA

Mnohí hovoria, že napriek funkcii, ktorú reprezentujete, pričom by ste si mohli dovoliť viac, ste skromný človek.

Táto skromnosť nie je ničím iným, ako istou formou reality. Lebo: na čo mám byť hrdý alebo dokonca pyšný? Spomínam si, že som si pred pár rokmi naplánoval super plán: za tri dni

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Vytvoriť účet a objednať predplatnéUž mám účet, prihlásiť

Komentáre