TOP

Z bubliny zaznieva hlasné kričanie: Ukrižuj!

Ľudia, ktorí sa dnes slobodne a bez predsudkov pýtajú, sú nebezpeční. Lebo nám nastavujú zrkadlo. Vyrušujú nás ostatných, ktorí sme v uzavretej bubline, kde je nám maximálne dobre.

V tej bubline nám nikto neprotirečí, navzájom sa tu hladkáme, lajkujeme, jeden druhému sme fanúšikom. Ak si niekto dovolí vstúpiť do našej bubliny alebo začne mať na veci iný názor, ako vyznáva hlavný bublinový prúd, tak ho v záujme ochrany pohodlia vyhlásime za nepriateľa. V žiadnom prípade s ním nediskutujeme. Veď to by sme sa podieľali na šírení jeho iného názoru, ktorý označíme v lepšom prípade za trápny, v tom horšom za fašistický. Prípadne tomuto názoru prisúdime nejaký veľmi zlý úmysel.

Klásť nepríjemné otázky si nedávno dovolil aj novinár z Denníka N, Karol Sudor. Do svojej bubliny pozval kresťana, bývalého ministra vnútra, dnes publicistu a významnú slovenskú osobnosť, Vladimíra Palka. Napísali spolu knihu, v ktorej liberál spovedá konzervatívca: Šiel som až na hranu.

 

 

To, čo sa následne rozpútalo, to iba zďaleka pripomína všeobecnú charakteristiku uvedenú vyššie. Dramaticky ju presahuje. Vyhrážanie sa Karolovi Sudorovi smrťou a ešte aj jeho deťom je taký extrém, na ktorý sa len sťažka hľadajú adekvátne slová. Dokonca aj to samotné slovo extrém sme už porozdávali kade-tade. Ušlo sa napríklad aj istému kňazovi, ktorý sústavne „otravuje“ s nejakou gender agendou. A ešte na dôvažok kritizuje vlastných, ktorým je hodnotový svet ľahostajný.

Teším sa, že Vladimír Palko ponuku prijal, vďaka čomu má Slovensko možnosť dozvedieť sa viac a hlbšie o jeho názoroch na súčasný svet. Zároveň sa modlím za Karola Sudora a jemu podobne odvážnych, aby sa nebáli aj v budúcnosti pýtať, nebáli sa tej svojej bubliny. Síce nesúhlasím s jeho názormi, ale veľmi oceňujem, že našej tak veľmi vyhranenej spoločnosti ponúkol veľmi zaujímavú diskusiu.

 

 

Neviem, či táto v súčasnosti jedna z najpredávanejších kníh nie je už náhodou vypredaná. Ale ak nie, určite urobte všetko pre to, aby sa k vám dostala. A ja sa už teraz teším, keď sa tá, ktorú som venoval synovi na cestu ponad Atlantik, čoskoro vráti domov. Dúfam, že mi ju požičia. (úsmev)



Komentáre