TOP

Zamyslenie o viere, nádeji a láske

Viera, nádej, láska. V minulosti sa mi uvažovanie o božských čnostiach zdalo veľmi teoretické a vzdialené od reálneho života. Počas Adventu a Vianoc som sa nad nimi začal zamýšľať viac. Pochopil som a precítil, že uvedené čnosti dávajú existenciálny zmysel môjmu životu. Robia ho nadprirodzeným. Nie je náhodné, že ostatní pápeži venovali takú naliehavú pozornosť práve tejto téme.

Nádej. Nachádzala sa aj na dne povestnej Pandorinej skrinky. Bola pre mňa hybnou silou v tých najťažších skúškach. Po náročnom detstve som dúfal vo veľkú a uspokojujúcu lásku. Mal som nádej na isté miesto v zamestnaní alebo som očakával akýsi iný rozhodujúci úspech na celý život. Len čo som niečo dosiahol, naplnil ma pocit prázdnoty. To bolo všetko? Naozaj tu nejde o nič viac? Stáva sa jasným, že človek potrebuje nádej, ktorá ide ponad všetko. Stáva sa jasným, že mu môže stačiť len niečo nekonečné, niečo, čo bude vždy viac, než by mohol dosiahnuť. Niečo, čo nás existenciálne motivuje a presahuje.

Potrebujeme nádeje – menšie či väčšie –, ktoré nás zo dňa na deň udržiavajú na ceste. No bez veľkej nádeje, ktorá musí presahovať všetko ostatné, aj tak nestačia. Ak nemôžeme dúfať v niečo väčšie než to, čo môžeme z kroka na krok dosiahnuť a čo nám ponúka politická a ekonomická moc, náš život sa čoskoro zúži a zostane beznádejný. V súčasnosti práve tam, kde je naoko dostatok všetkého a utrpenie takmer neexistuje, dolieha ten temný pocit nedostatku zmyslu života.

O čom je vlastne život? Myslím, že mnoho mladých ľudí túži zažiariť. Čím viac som chcel byť významný v očiach sveta, tým menej som bol významný v nebeskom kráľovstve. Nevykonával som dobro okolo seba, pretože som čakal na to, kedy príde môj čas, aby som mohol zažiariť. Môj čas však začal plynúť momentom môjho narodenia. Všetko, čo som potreboval pre konanie dobra, som už mal – a to, čo som zdanlivo potreboval, bolo len ospravedlnením pre moju nečinnosť.

 

Sú okamihy, v ktorých si nečakane uvedomíme: Áno, malo by to byť presne takto, pravý život by mal byť presne takýto. No, naopak, to, čo v každodennosti nazývame „život“, v skutočnosti nie je životom. Smrťou sa životná voľba, ktorú sme si zvolili, stane

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre