TOP

Žijem osamote. Ako (pre)žiť lockdown?

I ja sama mám tú skúsenosť. Žijem sama a hoci ma jednoizbový byt nenapĺňa úzkosťou a strachom zo samoty, predsa to len v kombinácii s lockdownom nie je úplne ľahké. Ako to žiť, ak je jedinou sociálnou možnosťou nejaká virtuálna komunikácia či aspoň prechádzky v prírode? A čo napríklad ľudia, ktorí trpeli už pred koronou nejakou psychickou záťažou (depresie, úzkosti a pod.) a aktuálna situácia to len zosilnila? Čo môžu v kombinácii samoty a duševných ochorení robiť? O svoj pohľad a rady sa s nami podelili psychológ Marek Madro z IPčka a kňaz Peter Olas, ktorý aktuálne študuje v Izraeli.

Málo sa hovorí o tom, ako majú zvládnuť a prežiť situáciu lockdownu ľudia, ktorí žijú sami – či už mladší, alebo starší. Čo by im v tom mohlo pomôcť? Čo robiť, aby tento čas nielen prežili, ale aby bol aj nejakým spôsobom prínosný a plodný? „Prvú vlnu pandémie náročnejšie zvládali mladí, tínedžeri, ktorí nemajú dostatok životných skúseností na to, aby sa vysporiadali a dokázali prispôsobiť nečakanej situácii. A práve naopak, zdá sa, že izoláciu najlepšie zvládajú seniori, u ktorých samota tvorí časť ich života a sú na ňu ‚pripravenejší‘. Stres im spôsobovalo to, že boli odlúčení od osobných kontaktov s blízkymi a odkázaní na komunikáciu prostredníctvom technológií, ktoré im nie sú blízke a prirodzené ako mladým ľuďom,“ hovorí o svojej skúsenosti psychológ Marek Madro z internetovej poradne IPčko.

 

AJ LOCKDOWN OSAMOTE SA MÔŽE STAŤ DAROM

Čo teda môže jednotlivcom žijúcim osamote pomôcť?

Kňaz Peter Olas považuje za úplne najdôležitejšie prijatie danej situácie. „Je to niečo, ako objať kríž. Ak mu dáme šancu a dokážeme uveriť, že všetko, čo z Božej ruky dostávame, je pre naše dobro a budovanie, tak sa naše prežívanie tohto neľahkého času značne upokojí. Nezabúdajme na to, že na vine nie je lockdown, ale naše srdce, ktoré potrebuje Božie uzdravenie,“ vysvetľuje. Zdôrazňuje, že sa často len naháňame za aktivitou a lockdown považuje za chvíľu, keď nám Boh povie: „Počkaj, poď nachvíľu so mnou. Porozprávame sa. Ostatné urobíš potom.“ Samotný lockdown teda považuje za dar aj pre tých, ktorí žijú sami. Prečo? „Môže ich naučiť prežívať samotu spolu s Ježišom a pomôcť im tiež prijať skutočnosť takú, aká je, bez toho, aby museli svoju samotu neustále prehlušovať činnosťou či stretnutiami s druhými ľuďmi.“

Psychológ Madro zas hovorí o tom, že aj v tejto neistej dobe potrebujeme mať istoty, ktoré môžu mať podobu nejakých rituálov – napríklad vstanie z postele, prezlečenie sa, ustlanie postele, vstávanie a zaspávanie v rovnakú hodinu, pobyt v prírode (v rámci možností)… Okrem rituálov odporúča aj akúsi „novú výzvu“ – jednoducho, aby sme do svojho rutinného dňa priniesli niečo nové, môže to byť aj niečo, čo sme už dlho odkladali na dobu, keď budeme mať viac času. A teraz ho máme. „Bude ideálnejší čas ako teraz?“ pýta sa. Takouto výzvou môže byť upratanie skrine, zmena nábytku, ale aj cvičenie, viac času na čítanie, zlepšenie sa v jazykoch, krížovky, vyšívanie… „Čokoľvek, pretože aktivita a zameranie sa na nejaký cieľ aktivizuje mozog, kognitívne schopnosti, čo pomáha tomu, aby nám téma COVID-19 a lockdown nezobrala dvadsať hodín z dňa, pretože to si fakt nezaslúži, aby sme jej taký čas z nášho života dali,“ výrazne odporúča, aby sme neriešili len informácie o pandémii, ale v rámci informovanosti si vybrali maximálne dva relevantné zdroje a vyhradili si počas dňa len jednu hodinu, počas ktorej sa im budeme venovať. Za ideálnu dobu považuje čas okolo obeda či krátko po obede.

Dotýka sa aj otázky konšpirácií, ktorá je aj v našej spoločnosti silno prítomná: „Ak máte pocit dezinformovanosti a neviete, čomu veriť, komunikujte o tom so svojimi blízkymi, ktorí vám pomôžu oddeliť pravdu a hoaxy. Určite sa týmito informáciami nezahlcujte pred spaním. Udržiavajte so svojimi blízkymi kontakt, buďte v spojení. Digitálna doba ponúka rôzne možnosti a má veľký potenciál, ktorý môže pomôcť zvládnuť lockdownové dni. Neexistuje univerzálna rada a odporúčanie, každý sme iný a na každého funguje niečo iné, ale toto sú také odrazové mostíky, ktoré si vie každý ‚ušiť na mieru‘.“

 

KAMEŇ ÚRAZU V LOCKDOWNOVEJ SAMOTE

Kňaz Peter považuje v tejto situácii za najťažšie práve to, že človek je sám so sebou bez možnosti uniknúť medzi druhých či do nejakej aktivity. „Boh nás však miluje takých, akí sme. Táto chvíľa nútenej izolácie môže pomôcť prehĺbiť náš vzťah s Bohom. Netreba sa báť používania daru predstavivosti, ktorý nám Boh dal. Môžeme ho použiť tak, že si predstavujeme Ježiša spolu s nami v jednej domácnosti – a tiež dialóg s ním. On tam s nami aj tak je a ak si to budeme aj predstavovať a komunikovať s ním, náš vzťah s ním sa môže posunúť míľovými krokmi vpred. Povedzme mu napríklad všetko to, s čím zápasíme, a predstavme si aj to, čo by nám na to odpovedal. Boh sa nám často prihovára cez naše myšlienky,“ ponúka svoje rady, ktoré môžu napokon viesť k prehĺbeniu duchovného života.

Marek, psychológ, vraví, že je pochopiteľné, že toto obdobie plné neplánovaných zmien znášame ťažko. „Obmedzenie prístupu k veciam, ktoré sú nám úplne prirodzené a nemali sme pocit, že ich prítomnosť v živote by mohla byť nejakým spôsobom ohrozená, otriaslo našou duševnou stabilitou. Tým kameňom úrazu je práve náhla zmena, neštandardnosť situácie, jej dlhodobý priebeh a neistota konca, ktorú tak veľmi potrebujeme,“ v tejto náročnej situácii, a ako predchádzanie vzniku psychických ťažkostí, považuje za potrebné, aby sme venovali pozornosť svojim pocitom a boli k sebe všímaví. Aj on považuje za dôležité prijať realitu a zmeny, čo nám môže pomôcť nielen sa v tom zorientovať, ale aj hľadať možnosti, ako to zvládnuť. „Rovnako je úplne normálne, že sa nemusíme stále cítiť dobre, že máme rôzne pocity – hnev, smútok aj zlosť. Práve poznanie našich osobných zdrojov, ktoré nám pomáhajú zvládať náročné momenty, a ich aplikácia – je jedným z riešení, ako sa cítiť lepšie. Svet síce opantala téma pandémie, ale stále existujú a dejú sa aj iné a dobré veci. Upriamiť pozornosť na ne je tiež spôsob, ako si posilňovať duševnú imunitu,“ ako príklad uvádza mnohé online divadelné predstavenia, vďaka ktorým si môžeme aspoň takto dopriať pôžitok umenia.

„To, že je človek počas lockdownu sám, neznamená, že s tým prežívaním aj sám musí zostať. Ak by ste mali pocit, že myšlienky a náročnosť tohto obdobia sú silnejšie a opantali vás viac, hovorte o tom, zdieľajte svoje pocity, nezostávajte s nimi osamote,“ odporúča aj online možnosti pomoci, ktoré sú k dispozícii (uvádzame ich na konci článku). Na linkách pomoci majú už dlhodobo primárne tému pocitu osamelosti a, pochopiteľne, sa u nich počet kontaktov citeľne zvýšil. „Boli sme v kontakte s ľuďmi, ktorí potrebovali podporu, prijatie a vypočutie bez ohľadu na to, či to boli ľudia s duševnými ochoreniami, alebo bez ich,“ hovorí o svojej skúsenosti Madro. V roku 2020 mali v IPčku približne 50-tisíc kontaktov, zatiaľ čo v predchádzajúcom roku to bolo len 20-tisíc.

 

 

DEPRESIA V LOCKDOWNE

Nemalou skupinou sú ľudia, ktorí trpeli už pred pandémiou nejakými duševnými ochoreniami a aktuálna situácia to len umocnila. Alebo takí, ktorí začali mať tieto problémy až počas koronakrízy. Dá sa vôbec prežiť tento čas s depresiami – len osamote vo svojom byte?

Súhlasne sa k tomu vyjadruje aj psychológ Marek Madro, že ľudia s duševnými ochoreniami znášajú všetky obmedzenia náročnejšie ako ostatní. Za základ považuje denný režim a stabilitu, ktorá je pre nich mimoriadne dôležitá, pretože na zmeny reagujú citlivejšie a na adaptáciu potrebujú viac času aj energie. „Najmä u ľudí s depresiami, pre ktorých je veľkou vecou už len to, že vstanú z postele a pokúšajú sa v tom dni fungovať. Karanténa predstavuje veľké riziko, že sa tieto návyky oslabia a psychický stav, prejavy depresie sa môžu zhoršiť. Pocity beznádeje a strata motivácie sú práve tie, ktoré u týchto ľudí treba posilňovať. Na tom môže pracovať tento človek spoločne s odborníkom, sám so sebou, ale aj v spolupráci so svojím okolím,“ dôležité je, že tí, ktorí spolupracujú pri svojich duševných ťažkostiach s odborníkom, nemajú zabúdať udržiavať tento kontakt aj počas lockdownu.

Ďalej pokračuje: „Ak máte vy vo svojom okolí osobu, ktorá má psychické problémy, pomôže, ak s nimi budujeme otvorený dialóg – dostatočne s týmito ľuďmi hovorte o tom, čo prežívajú, ak majú o rozhovor záujem. Ale ak hovoriť nechcú, tak je v poriadku rešpektovať to, netlačiť na nich, ale zároveň im dať možnosť kedykoľvek sa vrátiť a pozhovárať sa. Taktiež sú pre nich veľmi užitočné aj zdroje – ľudí s duševnými ťažkosťami treba podporiť v tom, čo im pomáha zvládať aj ťažké situácie, venovať sa tomu, pri čom vypnú, čo im robí radosť a dodá im silu a energiu na ďalšie dni,“ zdôrazňuje, že máme len jedno zdravie – nie zdravie fyzické a zdravie duševné, ale ide o jeden celok –, a tak by sme k tomu mali aj pristupovať. „Ak mám zlomenú ruku, pôjdem k lekárovi. Rovnako je to aj so psychikou, včasná intervencia je dôležitá pre budúci vývin. Ak je to potrebné, ponúknite a podporte aj možnosť vyhľadávania odborníka,“ upresňuje.

Peter Olas zas ponúka svoj pohľad kňaza a radí, že by sme nemali zostávať bez akéhokoľvek – hoc len virtuálneho – kontaktu s druhými. Aby sme mali niekoho, komu môžeme zavolať a vyrozprávať sa. „Jednoznačne by som odpojil zo zásuvky televízor s jeho nekonečnými správami o pandémii, alebo ho použil len na pozeranie filmov, ktoré ma rozptýlia, povzbudia či nasmerujú moje srdce k Bohu.“ Odporúča každý deň venovať čas Svätému písmu, pretože Božie slovo môže zmeniť naše zmýšľanie. „Ono má moc vrátiť nám do srdca pokoj a nádej, pretože pochádza od samotného Boha, ktorý je láska. Treba sa len premôcť, otvoriť ho a každý deň ho čítať toľko, koľko sme schopní, prehlasovať pravdy, ktoré sú v ňom, a opakovať si ich. Tak sa z nášho srdca bude vytláčať temnota a vráti sa tam svetlo Božej lásky a nádeje,“ vysvetľuje. Mali by sme sa podľa neho aj prinútiť do chvály. Prečo? „Pretože Bohu patrí chvála za všetko, hoci sa nám môže zdať, že v našom živote nemáme za čo ďakovať,“ radí napríklad nájsť denne päť vecí, za ktoré dokážeme Bohu poďakovať, „môže to skutočne zmeniť naše zmýšľanie a v duchovnom svete to má tiež nesmierne účinky.“

 

TENTO ČAS JE LEN AKO EGYPT

Katolícky kňaz radí dať nášmu času systém a poriadok, napríklad si zostaviť denný harmonogram a nezabudnúť na začiatok dňa modlitbou. Osobne by zaradil aj telefonát niekomu blízkemu, už spomenuté čítanie Božieho slova, rozjímanie a venovať sa tomu, na čo má kto talent. „Ak vie niekto písať články, nech rozpošle nejaké povzbudenia ľuďom, o ktorých si myslí, že si zúfajú. Ak niekto hrá na hudobnom nástroji, nech trénuje alebo zahrá nejakú skladbu Bohu. Nech venuje čas modlitbe za opustených ľudí, chorých, ošetrovateľov a za odvrátenie pandémie či obrátenie hriešnikov,“ upresňuje aj našu predstavu o tom, čo to znamená byť prínosom, „najlepšie využitý čas je vždy ten, ktorý strávime v Božej prítomnosti.“ Veľký vplyv má aj modlitba a – ako sám hovorí – možností je toľko, koľko je ľudských sŕdc, pretože láska je vynaliezavá.

V situáciách, keď napríklad sám slúži svätú omšu v prázdnom kostole, sa snaží prítomnosť si tam celú farnosť i svojich blízkych. „Viem, že tento čas je len ako Egypt, z ktorého nás Boh slávne vyvedie svojou ohromnou silou a slávou. Snažím sa tento čas premeniť na prebývanie s Ježišom, rozjímanie, osobnú adoráciu a tiež prácu na rozličných pastoračných materiáloch či štúdium. Keď totiž táto situácia pominie, ľudia budú vyprahnutí a my kňazi im musíme niečo ponúknuť. Rovnako sa teraz snažím byť v kontakte s ľuďmi cez sociálne siete a povzbudzovať ich. My kresťania musíme byť svedkami nádeje pred svetom, nech by sa dialo čokoľvek. A máme na to dôvod. Boh je predsa všemohúci,“ uzatvára s nádejou.

Ak potrebujete pomoc, neváhajte sa obrátiť na online možnosti pomoci (čet, mail, video, telefonát): IPčko – www.ipcko.sk, Krízová linka pomoci – 0800 500 333.

Komentáre