TOP

#ziveslovo 13.10.2019

Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“

Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení.

Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.

Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“

A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“

Lk 17, 11-19

 

režisérka Katarína Pirohová

Ako málo ďakujeme… Ako málo žasneme… Ako málo sa vraciame k zázrakom, ktorých sú naše dni plné… Ako málo velebíme Boha (a už vôbec nie „veľkým hlasom“ ako onen Samaritán) za všetko, čo v našich životoch očistil, uzdravil, dal na správne miesto, čomu vrátil hodnotu…

„Kde si?“ možno sa pýta Ježiš aj mňa. „Nezažil si na vlastnej koži zázraky, ktoré som vykonal pre teba, lebo ťa milujem? Vnímaš ma ako Boha, ktorý ťa chce uzdraviť a aj to robí? Ako toho, kto má moc nad všetkým, čo ťa v živote trápi a s čím si nevieš rady? Bol by som rád, keby si sa radoval z toho, že tvoj Boh je Bohom zázrakov. Zázrakov, ktoré sa udiali, dejú a ešte budú diať v tvojom živote…“

Tak kde som?

 

TIP NA DNES:

Dnes sa vrátim k zázrakom, ktoré sa udiali v mojom živote, a vzdám Bohu slávu – s úžasom a radosťou v srdci poďakujem…

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.

 

Komentáre