#ziveslovo 17.4.2022
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
Jn 20, 1-9
jezuita Jakub Garčár
Púta pozornosť, že v evanjeliu Nedele Pánovho zmŕtvychvstania chýba Ježiš. Sledujeme učeníka, ktorého mal Ježiš rád, plachty a šatku, do ktorých bol Ježiš zabalený, ale jeho tam niet. A napriek tomu učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, stačia plachty a šatka, ktorú mal Ježiš na hlave, aby videl i uveril. Videl iba toľko, čo my dnes, a predsa uveril, aby sme i my, vidiac iba toľko, čo on vtedy – prázdny hrob a pohrebnú plachtu –, uverili. Kiež výročné slávenie Veľkej noci živí našu vieru a posilňuje našu nádej, kým napokon v láske nestretneme Zmŕtvychvstalého osobne. Radostné sviatky!
TIP NA DNES:
Dnes sa pri návšteve kostola zastavím aj pri prázdnom hrobe, aby som hľadel i veril.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.