#ziveslovo 17.7.2020
V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť.
Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“
On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi?
A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám.
Keby ste vedeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,‘ neboli by ste odsúdili nevinných. Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
Mt 12, 1-8
korektorka Alžbeta Mráková
Prikázania by nás nemali zvierať a zotročovať, ale slúžiť ako návod na život. Prikázanie má mať formu usmernenia, má byť dobrou radou, ktorú keď uposlúchneš, vyhneš sa dôsledku, ktorým si môžeš ublížiť. (Pamätáme si z detstva, ako nám rodičia pripomínali: „Nezapíjaj horúce jedlo studenou vodou. Popraská ti zubná sklovina!“) Židovské predpisy boli dotiahnuté na absolútnu špičku. Bolo ich až 613, z toho 365 príkazov a 248 zákazov vrátane zachovávania soboty.
Židovskú sobotu (šabat) spomína Starý zákon v Knihe Exodus slovami: „Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu pracovať, musí zomrieť!“ (Ex 31, 15) Keďže zbieranie obilia v sobotu bolo porušením tohto príkazu, ihneď sa našlo zopár horlivcov, ktorí podávali pomyselné „trestné oznámenie“ na Ježišových učeníkov. Tí síce svojimi pár zrnkami vloženými do úst nijako brutálne nenarušili sobotný príkaz nepracovať, no predsa len boli farizejom tŕňom v oku. A tu sa Ježiš zastane „svojich chlapov“ a nad príkaz nadradí milosrdenstvo. Ako by si konal ty?
TIP NA DNES:
Nech nad všetkým, aj nad príkazmi a zákazmi, dominuje láska. Tou sa nechám viesť pri rozhodovaní, či a ako konať alebo nekonať v problematickej situácii.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.