TOP

#ziveslovo 18.11.2019

Keď sa Ježiš približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“ Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu.

Keď sa priblížil, opýtal sa ho: „Čo chceš, aby som ti urobil?“

On odpovedal: „Pane, aby som videl.“

A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“

A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.

Lk 18, 35-43

 

jezuita Tomáš Jellúš

Možno by dnes aj evanjelista potreboval nový duchovný zrak. V jednej veci bol zaslepený. Ježiš bol známy učiteľ, už mal určitú dobrú povesť, a tak mu dáva titul „Syn Dávidov“, čo bola pre Židov veľká pocta. A o slepcovi povie: „Ah, čo ja viem – akýsi slepec.“ Všimnime si všetky tie pasáže v evanjeliu, kde Ježiš hovorí priamo – vždy v nich osloví človeka menom. „Si muž viery.“ „Si hodná milovania.“ Vždy aj bežných ľudí pochváli. Ani ja pre neho nie som jeden z mnohých, oslovuje ma menom a následnou pochvalou.

 

TIP NA DNES:

Budem pristupovať ku všetkým s rovnakou úctou. A neostanem len pri mene, dodám aj minipochvalu. Ako na desiatu nosíme minihoralky, náš duch potrebuje „maškrtné“ slovné spojenie.

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.



Komentáre