#ziveslovo 2.1.2019
Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“
„Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“
Povedal: „Nie som.“
„Si prorok?“
Odpovedal: „Nie.“
Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“
Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“
Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?“
Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“
To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.
Jn 1, 19-28
hudobníčka Dominika Gurbaľová02
To je ale úžasné, že Ján mal svedectvo! (niektorí ľudia nemajú radi tento „slovný výraz“)
Je úžasné, že jeho svedectvo sa začína vysvetlením toho, „kým nie je“. Veď niekedy sa aj nám dostáva taký „zvláštny obdiv“ alebo „posudzovanie“. Nastáva diera medzi človekom a človekom. Preto bežne poznáme aj tzv. „ice breaking“ na zblíženie. Prečo je to priblíženie niekedy dobré? Pretože – čo iných často udivuje? Čo je ostatným divné? Odpoveď: „Môžeme si dovoľovať vo viere robiť to, čo niekedy robíme? Môže robiť Ján to, čo robí? Veď on nie je Boh ani prorok.“
Povzbuďme sa navzájom a MAJME SVOJE SVEDECTVO. Pretože, áno: ja ani ty nie si Boh ani Mesiáš. Ale medzi nami, mnou aj TEBOU, stojí Mocnejší… a preto verím, že každý je povolaný vierou robiť viditeľné znaky, úkony a skutky viery v mene Ježiš. A to prirodzene presvedčivo, hoci je to „len“ prirodzené. To nadprirodzené do skutkov už vdychuje Duch Svätý.
TIP NA DNES:
„Len to“ jednoduché – prirodzené urobím. Ale s vedomím, že Boh cez to koná nadprirodzené. Preto dnes konám všetko s vierou.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.