#ziveslovo 2.2.2022
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Lk 2, 22-40
vedúci spol. Martindom Mário Tomášik
Ako každého prvorodeného chlapca, tak aj Ježiša priniesli čoskoro do chrámu. Naplniť Zákon. Ten, ktorý bude naplnením celého Zákona, plní skrze svojich rodičov predpisy Zákona. A hoci to šlo tak obyčajne (a aj dosť chudobne, pretože Zákon chudobným umožňoval obetovať „iba“ pár hrdličiek, či dva holúbky), Duch vstupuje do tejto „obyčajnosti“ či „tradičnosti“. Vnukne Simeonovi, aby prišiel práve vtedy do chrámu, vzal Ježiša do náručia a velebil Boha, že mu dovolil dožiť sa príchodu Mesiáša. Požehná Jozefa a Máriu a Márii povie o tom, že jej dušu prenikne meč. V tej chvíli privedie aj prorokyňu Annu, aby velebila Boha a mohla o tomto dieťatku hovoriť všetkým naokolo.
A záver? Normálne (obyčajne) sa vrátili do Nazareta, čo nie je teda úplne blízko. Takže po „navštívení“ Ducha zasa do obyčajnosti a námahy, v tomto prípade námahy putovania. Takto to totiž funguje aj u nás. Máme žiť svoj život s Pánom, v jeho blízkosti, naplnení ním. Lebo väčšina nášho života sa odohráva v obyčajnosti, ktorá je popretkávaná pôsobením Ducha Svätého. Nebojme sa, Duch Svätý to má v rukách a vie, čo a kedy má urobiť. Dôverujme.
TIP NA DNES:
Žijem svoj život s Pánom, v jeho blízkosti a naplnený ním? Pomodlím sa: Pane, nech je aj môj všedný život popretkávaný pôsobením Ducha Svätého. Odovzdávam sa do tvojich rúk, ty vieš čo a kedy máš urobiť. Ježišu, dôverujem ti!
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.