#ziveslovo 22.12.2021
Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Lk 1, 46-56
jezuita Jakub Garčár
Nie je to priskoro na taký definitívny chválospev? Ešte iba prvá kapitola evanjelia… veď sa ešte ani len nenarodil!
O Božom kráľovstve Ježiš povedal, že je už medzi nami, ale že sa jeho plná sláva má ešte len zjaviť: „už“ a „ešte nie“. Kto vidí iba ono „ešte nie“, nebude rozumieť ani Máriinym slovám. Kto však vidí prvosienky onoho „už“, ten už dnes spolu s ňou chváli Boha za jeho definitívne víťazstvo.
TIP NA DNES:
Dnes skúsim v krátkom zastavení sa a v rozhovore s Pánom pohľadať hoci i jednu prvosienku Božieho „už“.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.