#ziveslovo 27.4.2022
Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
Jn 3, 16-21
asistent europoslanca Peter Broz
Je ľahké nechať sa oklamať predstavou o univerzálnej ľudskej dobrote, o neustálom progrese ľudstva k čoraz väčšiemu dobru. Pravda o človeku, tak ako nám ju predstavuje Biblia, je oveľa bolestnejšia. Máme náklonnosť milovať tmu a inklinovať ku zlému. Všetci potrebujeme svetlo. Ale keď je namierené na tmavé zákutia nášho srdca, je nám nepríjemné a prirodzene ho odmietame. Ako keby sme príliš veľa času strávili v jaskyni a uspokojili sa iba s tieňmi a matnými odrazmi denného svetla.
Viera v Božieho Syna znamená, že veríme v Božiu, a nie svoju dobrotu; že hľadáme spásu u neho a nie vo svojom úsilí byť lepší.
TIP NA DNES:
Dovolím Duchu Svätému, aby mi povedal, čo si myslí o mojich tmavých skrýšach? O skrytých zákutiach môjho srdca?
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.