TOP

#ziveslovo 5.1.2021

Ježiš sa rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“

Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“

Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“

Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“

Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“

Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“

Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“

Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“

Jn 1, 43 – 51

Katarína Mikulová, publicistka

Často žijeme v predstave, že sami seba dobre poznáme. Keď sa nás niekto spýta, kto sme a aký je náš život, asi spustíme dlhý monológ. Podrobne opíšeme všetky svoje životné peripetie. Prezradíme, kto nás zranil a čo v našom živote je a čo nie je fér. Niečo málinko prifarbíme, iné zamlčíme. A ani sa nenazdáme a vytvoríme si sci-fi verziu vlastného života. Môžeme jej dokonca uveriť a podľa nej žiť. Naše vzťahy a každodennú interakciu tak vsádzame do virtuálnej reality, ktorá je všetko možné, len nie pravdivá. Niekde tu sa rodia naše vzájomné nepochopenia, pocity ukrivdenia a podivné syndrómy či komplexy.

Ak sa chcem vymaniť zo svojich projekcií, je potrebné urobiť dve veci. Prvá – prijať fakt, že sám seba jednoducho nepoznám. Niečo som síce prežil, niečo už viem. Ale aj tak zostávam v zajatí vlastnej optiky a veľký kus môjho ja zostáva pre mňa skrytý. Druhá – prijať fakt, že do detailu ma pozná jedine Boh. Pozná moje slabosti, limity, ale aj rezervy či talenty, ktoré som v sebe dosiaľ neobjavil. Pravdivú verziu seba spoznáme jedine v kooperácii s Bohom.

 

TIP NA DNES:

Skontrolujem na chvíľu realitu, v ktorej žijem. Možno sa mi nedarí a som v pokušení myslieť si o sebe, že som smoliar – ten so smutným príbehom, trpiteľ, nespravodlivo nešťastný. Alebo zažívam – naopak – úspech. A mám pokušenie vyniesť samého seba na piedestál. Prehrávam si v hlave film, v ktorom som hrdina, niekto lepší ako ostatní. Máme to? Tak teraz uzemním svoje emócie. Skorigujem svoje myslenie. A poprosím dobrého Boha, aby ma neprestával uvádzať do pravdy.

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.



Komentáre