TOP

#ziveslovo 5.3.2021

Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.

Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali.

Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne.

Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘

Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.

Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“

Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“

Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?

Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“

Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.

Mt 21, 33-43. 45-46

Katarína Mikulová, publicistka

Jeden z najväčších omylov, do ktorých upadáme, je pocit „vlastnenia“. Máme pocit, že „vlastníme“ svoj život, že nadanie, inteligencia, ale aj majetok nám patria a máme tak výsostné právo robiť si s tým, čo chceme. Tento egoistický postoj už priniesol svoje ovocie: spustošená planéta hovorí o tom, ako sebecky vnímame prírodné zdroje. Milióny hladujúcich sú zase zrkadlom nášho lakomstva. Každý deň sme svedkami toho, ako sa človek dokáže patologicky naviazať na svoj post, slávu, krásu, majetok a stáva sa neznesiteľne pyšným.

Preto v sebe musíme znovu objaviť pravdu a opakovane sa v nej utvrdzovať: sme chudobní. Všetci. Všetko, čo máme k dispozícii, je len takpovediac v prenájme. Hriech nás môže hnať do dvoch extrémov. Prvý – že rozmnožím všetko, čo som dostal, ale budem sa vystatovať, spyšniem, ohlúpnem a stanem sa otrokom toho, čo mám. Druhý – že vinicu svojho života ani neprijmem. Uzavriem sa do seba, vyhlásim sa za chudáka, poviem, že nemám žiadny talent, že som dostal málo, a tak budem cez prsty žiarliť na tých, ktorí majú viac. Ani jedno nie je správne. Každý sme dostali svoju vinicu, ktorú Boh starostlivo pripravil. A očakáva svoj podiel úrody.

 

TIP NA DNES:

Zamyslím sa nad sebou. Je niečo, na čo sa chorobne viažem, čo na sebe nezdravo obdivujem? Alebo naopak: neskrývam v srdci pochybnosti o sebe samom, nepodceňujem sa, nezhadzujem? Vstúpim do modlitby a dám si predsavzatie nemrhať viac životom a časom, ktorý mi bol daný.

 

Pridajte sa k nám a sledujte živé pôstne zamyslenia denne o 21:00: fb.me/e/3tsczHzdg

 

Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.



Komentáre