#ziveslovo 9.1.2020
Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.
A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť.
Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
Mk 6, 45-52
jezuita Jakub Garčár
Ježiš prinúti učeníkov veslovať v noci a proti vetru, a keď ich nadránom prestraší, kráčajúc okolo nich po vode, aby ich upokojil, vstúpi k nim na loď a utíši vietor. Čím muselo byť včerajšie rozmnoženie chlebov a rýb a aké otupené museli byť srdcia učeníkov, že aj po takej dramatickej nočnej udalosti na mori ostávajú ešte stále ohromení tamtým zázrakom?!
TIP NA DNES:
V krátkej modlitbe sa bež pozrieť do svojho vnútra, čím ostáva ohromené v týchto dňoch tvoje srdce!
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.