Životná úloha pre muža: byť prítomný celým srdcom
Keď som sa pýtala detí na hodine náboženstva, ako vidia úlohu muža, dozvedela som sa kadečo: najviac to biologické, potom aj to, ako má byť vďaka svojej sile ochrancom. Boh však dal mužovi pre medziľudské vzťahy jednu špecifickú úlohu bez ohľadu na vek a status.
Povolaní dávať sa iným
Aj keď muž ešte nie je otcom alebo ním biologicky nikdy nebude, jeho mužnosť ako dar pre iných nestráca na aktuálnosti. Žije predsa s množstvom iných ľudí, ktorých má obdarovať a ktorí potrebujú pre svoju formáciu osobnosti pocítiť jeho záujem a blízkosť. Je jedno, či je muž spolužiak, animátor, kňaz, rehoľník, manžel, vdovec alebo osamelý. Poslanie byť tu pre druhých svojou špecifickou mužskou charizmou ostáva ako zadanie doživotnej úlohy od Boha. Ako to dobre urobiť?
Som tu
Najdôležitejším prvkom mužovho darovania sa je práve tento postoj, prameniaci z postoja Boha voči nám. Pre nášho nebeského Otca neexistuje v prežívaní lásky nič dôležitejšie, ako je láskavá prítomnosť v našich dňoch bez ohľadu na to, či sú ľahké a je nám dobre, alebo to ide ako na šmirgľovom papieri a my sa trápime. Boh nikdy nehovorí: „O päť minút…“ alebo: „Teraz pracujem a nemám čas.“ Boh odpovedá na každú, aj tú nevyslovenú potrebu mať pri sebe niekoho blízkeho ako oporu a vodcu práve onou vetou, plnou uistenia: „Som tu.“
Naučiť sa tomuto postoju je pre muža niekedy drina – pretože od pádu v rajskej záhrade akoby stratil tú prvotnú dôveru, ochotu a túžbu byť s inými. Jeho sila a mužnosť sa však najviac prejavia práve v tejto blahosklonnosti, v láskavej opore a ochrane. Tu sa naplno prejaví jeho zrelosť a odvaha vykročiť od seba k iným. Postoj „som tu“ znamená všímať si, čo tí druhí okolo mňa potrebujú, čo prežívajú, s čím sa boria – a často aj bez otázok ponúknuť blízkosť a sprevádzanie. Práve preto, že muž je vnímaný ako ten, kto chráni silou, je takýto jeho postoj a záujem o druhých upokojením.
Teraz neexistuje nič, len ty
Druhým bodom prejavenia blízkosti je vášnivý záujem o toho, kto je pred ním – záujem z plného srdca, odpovedajúci na nevyslovenú otázku: „Čo môžem pre teba (pre neho) urobiť?“ Zrieknuť sa seba samého a stať sa pre druhého tým, čo práve teraz potrebuje – usmerniť, vypočuť, poradiť, ba aj prísne, no láskavo napomenúť. Nie je to hraný záujem spoza otvorených novín či spred modrej obrazovky, keď vníma tých druhých len okrajovo a odpovedá nezávislým a nič nehovoriacim „hm“. Je to záujem, ktorý dokáže odsunúť čokoľvek nepodstatné oproti hodnote človeka, s ktorým práve je. Hodnota tohto kroku je o to väčšia, o čo viac sa musí prekonať vo svojej pohodlnosti či musí vyliezť z jaskyne svojho ja.
Presne toto je postoj, ktorý sa musí každý muž učiť od Boha: byť aktívny v počúvaní, usmerňovaní, pomoci, celým svojím srdcom.
Konať
Znakom dobre žitej mužnosti je schopnosť aktivity, racionálne sa vydať na miesto činu a urobiť, čo je potrebné. Ten istý krok má nasledovať aj v mužových vzťahoch k iným: ak dal čas, ak dal plnú prítomnosť a srdce, potrebuje vložiť do budovania medziľudských vzťahov reálny vklad. Je jedno, či je to „iba“ modlitba, alebo „až“ sklonený chrbát nad opravou defektu bicykla, ktorý nie je jeho a ktorý by mu možno mohol byť fuk, ak by nebol mostom pre budovanie vzťahov.
Boh sa nerozpakuje vložiť do nášho života so svojím dielom požehnania, aby sme pocítili jeho skutočný záujem o každého z nás. To isté potrebuje urobiť muž: byť konkrétnym požehnaním, dať odpoveď na potreby tých, ktorých mu Boh posiela do cesty.
Ak sa pozrieme na poslanie muža a jeho darovanie sa v jeho špecifickosti práve z tohto pohľadu, ako inak by vyzerali mnohé vzťahy medzi mužmi v práci, medzi mužom a jeho manželkou, medzi mužom a jeho deťmi, medzi mužom a jeho rodinou, medzi mužom a cudzími ľuďmi, o ktorých vie len Boh, prečo sa mu dostali práve tu a teraz pred oči?
Možno práve toto je moment, keď si muž môže vložiť tieto tri jednoduché, racionálne zapamätateľné body do svojho vedomia (alebo na prvú stranu diára či nalepiť na mobil) – a žiť ich. Boh ho k tomu povoláva – a svet na tieto dary prítomnosti, záujmu a činu čaká. Veľmi.