Životná úloha pre ženu: byť horskou vodkyňou k životu a svätosti

Čítali ste niekedy správy o výstupe horolezcov na Mount Everest alebo iný sen týchto mužov? Je tam popísané všetko: cesta zo základného tábora, všetky útrapy a námahy, výstup hore. A skvelá fotka. Nikdy tam však nie je vidno horského vodcu. Presne takou úlohou poveril Boh ženu.

Citlivosť na človeka, terén a počasie

Keď Boh stvoril ženu, už videl, čo potrebuje Adam, aby bol človekom naplno: a tak vybavil jeho spoločnicu vnútorným radarom, nad ktorým sa nedá ani po toľkých storočiach nič iné, iba žasnúť. Žena vo svojej krehkej schránke nesie schopnosť vnímať potreby každého človeka aj bez toho, aby otvoril ústa.

Táto citlivosť a následná schopnosť, ba až odvaha konať všetko potrebné v prospech iných je väčším darom, ako si hocikto môže myslieť. Jej činy, často zachraňujúce smerovanie, reputáciu, ba až život iných, nie sú práve tými, ktoré okato vidno. Boh chcel, aby ženina schopnosť v dolaďovaní dokonalosti jej zverených nebola zraňujúca a ponižujúca, ale nežná a prirodzená. Každá „Eva“ dostala do „výbavy“ bonusy na to, aby vedela jasne rozpoznať potrebu a stav vnútra iných: prinajmenšom sú to „nevybiteľné“ baterky či intuícia.

Oba dary potrebuje práve preto, aby dokázala za neuveriteľne krátky čas zhodnotiť všetky pre a proti, rozhodnúť sa a byť iniciátorkou zmeny k lepšiemu. Potrebuje na to more láskavosti a taktu, pevnosti a vytrvalosti oveľa silnejšej, ako je mužova. Ak ich má, stáva sa požehnaním pre tých, ktorých jej Boh zveruje.

 

 

Ťah na veci Božie

Schopnosť pokory a hĺbky v myslení až do detailov nedostala žena len tak: jej vnútorný seizmograf je oveľa silnejšie nastavený na zachytávanie signálov od Boha a tak je schopná byť tlmočníčkou a spolupracovníčkou „nebeskej kancelárie“. Rozumie, keď už sa končia jej možnosti a keď je nutný presun „kompetencií“ do vyšších rúk – tento krok robí s pevnou istotou natoľko, nakoľko je pevný jej vzťah k Bohu. Ak ho má, je koučkou a motivátorkou pre svätosť presne tak, ako to Boh chcel a plánoval vo svojom prvotnom zámere pri jej stvorení.

Na druhej strane, bez silného zázemia je aj pre ženu ťažké vytrvalo, dôsledne a s nadšením robiť veľké a sväté veci, do ktorých ju Boh povoláva. Práve tým, že jej každodenné darovanie sa pozostáva z množstva nenápadných drobností s maximálnym nasadením, potrebuje čerpať a byť naplnená istotou, že to, čo robí, je to najlepšie.

 

Uniesť skrytosť

Tlak doby je totiž neúnosný aj pre ňu; a pre mnohé ženy je vo vedomí dôležitosti ich práce a vlastného dobra ťažké uniesť, že nikdy nedostanú metál a päť minút slávy pod svetlami rámp. Ba náročné je prijať aj to, že práve tí najbližší, ktorým sa bez prestania dáva, si často neuvedomujú a teda nedoceňujú to, čím pre nich je. Ako to celé zvládnuť?

Možno si znovu pripomenúť, že každá zo žien je podobná Bohu a Ježišovej matke Márii. Boh tiež koná a robí pre človeka úžasné veci – a nevidno ho. Matka Mária sa stala nádobou, z ktorej vyšlo Svetlo; a hoci ani samotné Písmo nehovorí o čase výchovy Ježiša a o situáciách, ktoré ho cez Máriine ruky, slová a srdce formovali, výsledok vidíme. Paralela s horskou vodkyňou či staviteľkou katedrál nie je náhodná. Prečo to však Boh takto urobil?

Byť „dokladačkou dokonalosti“ si vyžaduje neskutočný cit a jemnosť. Boh nechcel, aby sa ktokoľvek cítil ponížený, manipulovaný, obratý o slobodu či menej schopný iba preto, že potrebuje posun dopredu. Ak Bohu na niečom osobitne záleží, tak sloboda a dôstojnosť sú určite tým, na čo ani on sám u človeka nesiahne. Práve preto potreboval spolupracovníka, ktorý by dokázal pracovať v skrytosti a pritom pracoval dobre.

Už vieme, prečo jeho tajný agent pre svätosti a rast, pre dobro nemôže byť v žiadnom prípade nápadný.Ak si Boh vybral do tejto pozície ženu, nie je to miesto často vnímaného poníženia a nedocenenia náhodou vyznamenaním?

 

Formička na piesok

S budovaním iných a službou v láske pre nich je to pre ženu rovnaké ako s vyklápaním „pečiva“ z piesku: aby sa pred nami zjavila krásna „bábovka“, musí byť formička dostatočne pevná a dobre naplnená. Každá žena, zvlášť ako manželka a mama, je formičkou, z ktorej Boh vyklápa život – tak biologický, ako aj duchovný. Každá žena je tvorkyňou vzťahov.

Ostáva nám už len pýtať sa (zas v tichu): Vyklápam taký život, také vzťahy, taký rast, také požehnanie, aké očakáva odo mňa Boh?