3 svedectvá ľudí, ktorí na Vianoce zakúsili Boží zázrak

Zázraky sa dejú každý deň, len málokedy si ich všimneme. Je možné aj dnes vymodliť u Boha obrátenie svojho manžela či záchranu alebo zrod nového života? Svedectvá nám dokazujú, že Bohu nič nie je nemožné.

Zázraky z neba neslúžia pre dospelých ako rozprávky, ale reálne sa dejú. Nedá sa vysvetliť, prečo Boh niekoho vypočuje po pár dňoch, ba niekedy aj minútach a niekoho ani po dvadsiatich rokoch. Majme však vieru, pretože „všetko, o čo prosíte Boha, dostanete, ak to slúži jemu na chválu a pre dobro blížneho. Dokonca aj keď prosíte o niečo vo svoj vlastný prospech, nepochybujte, že vám to Boh dá, ak ide o skutočnú potrebu. Pretože on miluje tých, čo milujú jeho.“ (svätý Serafim Sarovský)

Prinášame vám tri silné svedectvá ľudí, ktorých Boh obdaril zázrakom práve na Vianoce.

 

1. Lekári mu dávali 48 hodín života

Stalo sa to prednedávnom. Volala mi sesternica. Jej desaťmesačný chlapček Mirko leží v nemocnici a prosí nás o modlitby. Sme veľká a súdržná rodina, preto sa aj ostatní členovia rodiny intenzívne za neho modlili, ale od toho dňa sme sa začali modliť aj v noci.

Do nemocnice sa malý dostal kvôli šelestu na srdiečku a lekári mu ho mali dať do poriadku. V tom čase im na izbu priviezli ešte jedného malého chorého pacienta, od ktorého chytil aj agresívny vírus dýchacích ciest. O pár dní už ležal na áre napojený na prístrojoch. Stav sa každou hodinou zhoršoval. Po dvoch týždňoch sa dostal do takého stavu, že lekári mu už veľkú šancu na uzdravenie nedávali. Malý mal také poškodené pľúca, aké jeho ošetrujúca lekárka ešte nevidela. Taktiež vravela, že bez dýchacieho prístroja by zomrel. Navyše mal poškodené aj ostatné vnútorné orgány ako pečeň, žalúdok, obličky… Denne dostával obrovské množstvo liekov, ktoré nijako nezaberali.

Pred dvoma týždňami lekári volali rodičom, aby okamžite prišli do nemocnice. Malý mal pred sebou posledné minúty svojho života. Lekári nevedeli, či vôbec vydrží do príchodu svojich rodičov. Síce sa im podarilo stabilizovať jeho stav, ale zároveň rodičom oznámili, že jeho šanca na prežitie je nulová. Takýto stav je nezlučiteľný so životom. Malému dávali maximálne štyridsaťosem hodín.

Aj o tejto informácii sa dozvedela celá rozvetvená rodina. Vyslali sa signály aj známym a priateľom v širokom okolí, aby sa za neho každý modlil. Naša rodina už nevedela, ako a čo sa má modliť. Mysleli sme si, že Boh ho chce mať na Vianoce už pri sebe, preto nám napadli chvály. Viacerí z nás začali namiesto modlitieb chváliť Pána.

Prešlo ťažkých a zlomových štyridsaťosem hodín a malý bol stále nažive. Po týchto rozhodujúcich dvoch dňoch sa udialo čosi iné a nevídané. Chlapcove výsledky sa pomaličky začali zlepšovať. Jeho zlepšujúci sa stav nabral takú rýchlosť, že ho po niekoľkých dňoch mohli odpojiť od prístrojov. Lekári len krútili hlavami a vraveli o zázraku. Dnes už má malý všetky výsledky v norme.

Aj keď lekári netušili, ako sa to mohlo stať, my sme presne vedeli, čo sa udialo. Boh vypočul modlitby našej rodiny, známych a priateľov. Preto všade, kde môžeme, chválime Pána a neprestávame mu ďakovať za dar života a uzdravenia. Toto je skutočný Boží zázrak.

Mária, Pezinok

 

2. Vraj nikdy nebudem matkou

Mám potrebu povedať vám o tom, ako Boh robí zázraky každý deň. Aj mne priniesol jeden z nich.

Pár mesiacov pred a po svadbe som absolvovala gynekologické operácie kvôli zdravotným problémom. Po nich mi lekári so smútkom oznámili, že mi kvôli cyste museli odobrať časť vaječníka a moje vajíčkovody sú nepriechodné. Nepodarilo sa ich spriechodniť, a preto nikdy nebudem môcť mať deti. Zhodli sa na tom mnohí odborníci, ktorých som navštívila. Prvé týždne po operácii som bojovala s depresiou, no potom som sa so svojím manželom začala modliť už nie za to, aby sme mohli mať deti, ale aby sme dokázali prijať, že ich nebudeme mať, a aby sme našli silu žiť v bezdetnom manželstve. Áno, môj manžel si ma vzal aj napriek vedomiu, že nikdy nebude otcom.

Môj brat bol asi jediný, kto stále veril, že sa môže stať zázrak, a po našej svadbe sa rozhodol ísť aj napriek svojim zdravotným ťažkostiam pešo na púť do Santiaga de Compostela a vyprosiť nám dieťatko. Odhovárala som ho, ale nedal si povedať a šiel. Zvládol to a v modlitbách celú cestu prosil za nás. Za nás sa veľmi intenzívne k Bohu prihovárali aj mama, stará mama a celé spoločenstvo. O tri mesiace neskôr som zistila, že som tehotná. Lekári tomu spočiatku nemohli uveriť. Mala som ťažké tehotenstvo, ale minulý rok na Vianoce sa nám po veľmi ťažkom, ale napriek tomu zázračnom pôrode narodil krásny chlapček, ktorému sme dali meno Jakub (podľa svätého Jakuba, mučeníka zo Santiaga).

Chcem povzbudiť všetky ženy, ktoré majú problém otehotnieť a boja sa veriť na zázraky, aby sa nebáli. Boh stojí pri nás, je reálny a robí zázraky každý deň v našich životoch aj v tomto čase.

Alžbeta, Kráľovský Chlmec

 

3. Ako Boh uzdravuje moje manželstvo

Moje manželstvo sa začalo rúcať asi pred piatimi rokmi. Dlho som sa trápila a nešťastná som hľadala únik z manželského stavu. Nevedela som, čo mám robiť, až sa mi dostala do rúk kniha Ako Boh obnoví tvoje manželstvo. Ešte pred rokom som zažívala ťažké Vianoce, ktoré boli plné depresií, bolesti a strachu, ako ďalej, ak sa definitívne rozhodnem pre rozvod. Dôvody, pre ktoré som sa chcela dať rozviesť, nespomeniem z úcty k manželovi. Pred pár dňami som po desiatich rokoch manželstva zažila prvé radostné Vianoce.

Za celé tie nešťastné roky v manželstve som sa denne modlila a prosila Boha, aby uzdravil moje manželstvo. Síce ešte ani dnes nie je úplne uzdravené, ale som svedkom toho, ako Boh v našom zväzku denne koná malé zázraky a obracia manžela. Aj napriek tomu, že môj manžel ešte nie je úplne uzdravený, dokážem sa radovať zo života a každé ráno vstávam s pocitom, že mám opäť dôvod na úsmev.

Boh na Vianoce vstúpil do môjho srdca a daroval mi pokoj, radosť a lásku. Znovu dokážem milovať manžela a odpúšťať mu. Táto láska k manželovi sa zrodila skrze lásku k Bohu. Boh mi ukázal, ako mocne miluje mňa, a ukázal mi manžela v inom pohľade. Naučil ma a stále ma učí milovať ho a stáť pri ňom v dobrom, ale aj v zlom. Táto nová podoba lásky sa nerodila vo mne ľahko. Musela som odísť od seba ďaleko, nechať mocne pôsobiť Ducha Svätého, aby ma skrze moju bolesť obrúsil a vytvoril pre nový život v spoločnosti s Bohom.

Dôvodom mojich depresií bola aj nenávisť voči manželovi. Boh ma z nej uzdravil. Nešlo to hneď, ale krôčik po krôčiku. Čím bližšie som šla k Bohu, tým viac som cítila jeho uzdravujúce pôsobenie v našom vzťahu. Dnes viem, čo znamená milovať manžela v dobrom i zlom, v šťastí i nešťastí, v zdraví i chorobe… Je ľahké milovať človeka, ktorý vám dobre robí, ale ako ťažko sa miluje ten, ktorý vám ubližuje. Dnes to už viem.

Na Božie narodenie stálo moje nové ja pred tvárou malého Ježiška. Stálo ma to veľa sĺz… Boli dni, keď som od bolesti a zúfalstva kričala na Boha a vyčítala mu, kde je a prečo mlčí. Prečo ma necháva trpieť a šliapať po mojej dôstojnosti. Moje srdce však bolo plné pýchy a egoizmu a musela som veľakrát spadnúť, aby som si uvedomila, že bez jeho pomoci to nepôjde. Musela som mu nanovo začať dôverovať a spoliehať sa len na jeho pomocnú ruku. Moje manželstvo sa mohlo uzdraviť len skrze vzťah s Bohom.

Až po mojom uzdravení vo vzťahu k Bohu sa mohlo začať uzdravovať moje manželstvo. Až po mojej bezvýhradnej dôvere v Boží plán ma mohol vypočuť a splniť moje prosby. A hlavne po tom, čo som dala Boha na prvé miesto vo všetkom, čo robím.

Klára, Spišská Nová Ves

 

Ak aj vy máte pevnú vieru a nádej, že vás Boh vypočuje, často si opakujte: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ (Flp 4, 4) A: „O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdca a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ (Flp 4, 6-7)