TOP

5 foriem almužny, ktorá necinká

Minca vhodená do zvončeka v kostole, zopár centov žobrákovi v meste, prípadne príkaz na prevod prostriedkov v elektronickom bankovníctve. Predpokladám, že som relatívne dobre odhadla, čo sa veľkej väčšine z nás vybaví v hlave pod pojmom almužna. Je to však naozaj tak, že peňažný transfer je jediným a vyčerpávajúcim naplnením toho, čo Boh a Cirkev majú na mysli, keď nás pozývajú dávať almužnu?

Zdá sa, že nie tak celkom. Pojem almužna pochádza z gréčtiny a doslovne znamená milosrdenstvo. V jednom svojom príhovore pred pár rokmi pápež František povedal, že almužna by v sebe mala niesť celé bohatstvo milosrdenstva. „A tak, ako má milosrdenstvo tisíc ciest, tisíc spôsobov, tak sa almužna vyjadruje mnohými spôsobmi, aby zmiernila ťažkosti núdznych.“ Ani pápežove slová a ani miesta v Biblii, ktoré sa zmieňujú o almužne, nepotvrdzujú všeobecnú domnienku, že almužna sa rovná peňažnému daru. To, čo dnešným núdznym chýba, nemožno zúžiť len na finančné prostriedky – naopak, možno vnímať širokú a pestrú škálu ťažkostí a nedostatkov. Niektorým ľuďom chýbajú sily, iní nemajú dosť času, tam je málo pozornosti, radosti, tu niet poznania alebo vedomostí, inde zas chýbajú také či onaké zručnosti a schopnosti… Dobrou správou je, že to, čo jednému chýba, niekto iný má aj nazvyš, alebo aspoň dostatok. Nemyslím niekoho na opačnej strane sveta alebo niekoho iného inde na Slovensku. Najpravdepodobnejšie by sme mnohé takéto protikladné dvojice dokázali nájsť v rámci jednej komunity, farnosti, či dokonca ulice.

Čo s tým? Navrhujem sa toho chopiť ako príležitosti, ako šance dávať ako almužnu seba, svoj čas, dary, talenty, schopnosti. Každý by mal vedieť identifikovať, čo má k dispozícii štedrejšie, ako iní. Ak náhodou nie, môže pomôcť pohľad z opačného konca. Premietni si v hlave tváre ľudí, ktorých pravidelne stretávaš na ulici, v práci, ktorých poznáš z kostola, tých, ktorých mená máš denne pred sebou na sociálnej sieti. Čo im asi tak chýba? Dokážem im ich nedostatok zmierniť?

 

PONÚKNI SVOJE SILY

Najmä starší a chorí ľudia často čelia tomu, že si nevládzu sami zabezpečiť ani to málo, čo k životu nevyhnutne potrebujú. Nemajú na to dosť síl. Ak žijú v blízkosti svojich detí, vnúčat alebo iných príbuzných, nezvykne to byť problém. Nanešťastie, mnohí z nich také šťastie nemajú a sú odkázaní sami na seba. Za zmienku tiež stojí, koľko možností nasadenia vlastných síl sa nám naskytuje v súčasnej dobe pandémie, keď sú mnohí pri sebaobsluhe obmedzení či už kvôli ochoreniu, alebo kvôli preventívnej karanténe. Nákup potravín či drogérie, odhádzanie zasneženého chodníka či umývanie okien môže pre zoslabnutého človeka, pacienta zotavujúceho sa po prekonaní covid ochorenia, ale aj tehotnú mamičku znamenať nemalú námahu. Naopak, pre človeka pri sile sú to nielenže záležitosti pár desiatok minút, ale napríklad pre študentov a iných mentálne pracujúcich ľudí to pri vykročení z komfortnej zóny môže byť viac relaxom, než ťažkou prácou.

 

DARUJ HMOTNÉ VECI

Medzi ľuďmi odkázanými na žobranie a ľuďmi žijúcimi v prepychu existuje široká škála ľudských príbehov a osudov. Zvlášť ľudia žijúci na vidieku sa len zriedkakedy stretnú s ľuďmi, ktorí by na ulici pýtali peniaze na stravu alebo zaplatenie účtov. To, že nik o pomoc nežiada, však nemusí znamenať, že ju nik nepotrebuje a že ju nemáme komu poskytnúť. Ak nieto človeka, kto je na našu pomoc odkázaný, s istotou sa nájde niekto, komu môžeme uľahčiť život a zvýšiť jeho kvalitu. Rodičia samoživitelia ani mnohodetné rodiny zvyčajne nežiadajú o pomoc, pokiaľ nie sú na ňu odkázané. Spravidla si uvedomujú a prijímajú svoju situáciu a dokážu sa uskromniť natoľko, že by čelili existenčným problémom. Určite im však padne vhod, ak im ponúknete zachovalé oblečenie, hračky alebo bicykel, hoc aj starší, na ktoré sú už vaše ratolesti priveľké. Ak nič také práve nemáte na darovanie, školské potreby bývajú v rodinách aktuálnou potrebou pokojne aj dve desaťročia – takže nie je veľká šanca, že by ste balíčkom zošitov, pier a pravítok niečo pokazili.

Pri troche záujmu človek rýchlo zistí, že okrem rodín v našom bezprostrednom okolí je i mnoho iných možností materiálnej pomoci. Zbierky šatstva pre charitu spravidla poznáme, o čosi menej známa je možnosť darovať knihy do pouličných knižníc či zbierka notebookov a inej techniky pre deti, ktorým je tak umožnené zúčastňovať sa dištančného vzdelávania. Kto hľadá so štedrým srdcom, isto nájde možnosť pomoci.

 

 

PODEĽ SA O SVOJ ČAS

Neviem, či má zmysel pokúsiť sa vymenovať všetky skupiny ľudí, ktorým v dnešnej rýchlej dobe chýba čas. Mnohí iste máme skúsenosť časovej tiesne. Nie vždy to však nesie rovnako vážne dôsledky. Ak manažér nestíha termíny v práci, môže to znamenať, že následne venuje primálo času svojej rodine. Ak matka na materskej nestíha zabezpečiť réžiu domácnosti, môže to potom znamenať, že to dobieha po večeroch, netušiac, aký deň prežil a ako sa má jej manžel. Ak si rodičia zahltení prácou a povinnosťami v domácnosti prestanú nachádzať čas jeden na druhého, naštrbí to prostredie a atmosféru rodiny, v ktorej dozrieva nová generácia, a to neprospeje ani deťom, ani rodičom, a v konečnom dôsledku ani spoločnosti ako takej.

Napadá mi skúsenosť z istého projektu v jednom slovenskom meste. V rámci neho študenti dobrovoľníci pravidelne prichádzali do rodín. Cieľom bolo, aby starostlivosťou o deti vytvorili manželom priestor na spoločne strávený čas. Spomínam si na príbeh jednej konkrétnej rodiny – manželia pristali na pozvanie, aby, skôr než sa definitívne rozhodnú pre rozvod, dali šancu tomuto projektu a získaný čas využili na kurz manželských večerov. Niekoľko mesiacov k nim dve dobrovoľníčky pravidelne prichádzali a na pár hodín prevzali starostlivosť o štyri deti. Tušíte správne, manželstvo sa pozviechalo a rozvod sa nekonal. Čo myslíte, ľutovali dobrovoľníčky čas, ktorý tejto rodine venovali?

Neprináleží nám právo súdiť, kto je aký schopný či neschopný, kto by čo mal stíhať a ako by si mal čas a povinnosti organizovať. Ak sa dokážeme zriecť pokušenia takto zmýšľať, potom sme súci darovať svoj čas. Či už vyžehlením opratej bielizne, pokosením trávnika alebo hodinovou prechádzkou so susedovými deťmi.

 

DAJ OCHUTNAŤ Z OVOCIA SVOJICH DAROV A SCHOPNOSTÍ

Je fascinujúce uvedomiť si, ako pestrofarebne sme boli stvorení. Miliardy originálov, pre každého špecifická kombinácia darov. Koľko talentov, zručností, poznania a vedomostí, toľko príležitostí využívať ich nielen pre seba, ale aj pre dobro iných. Len si to skúste predstaviť, v akom svete by sme žili, ak by každý vkladal svoje prednosti do služby iným. Je dôležité mať na pamäti, že kto veľa dostal, od toho sa bude veľa požadovať. Zároveň treba mať na pamäti, že dary a talenty sa tiahnu ďaleko za hranice umenia, športu, vedy či žiackej knižky. Každý má čo dať.

Ak ti ide matematika, chémia alebo jazyky, môžeš ponúknuť doučovanie mladším – hlavná sezóna zvyčajne nastáva po Novom roku s blížiacimi sa maturitami, deviatackým testovaním, a končí obdobím prijímačiek začiatkom leta.

Si všeobecne rozhľadený? Môžeš láskavo a bez povyšovania poučiť tých, ktorí strácajú tempo, akým sa vyvíja spoločnosť. Zvlášť stredná a staršia generácia to vôbec nemá ľahké – nemali veľa možností naučiť sa rozlíšiť pravdivé informácie od zavádzajúcich správ a hoaxov. Možno by si im to dokázal trpezlivo vysvetliť. Mnohí iste prežívajú značný stres z elektronického sčítania obyvateľov, ale aj z každej platby prostredníctvom internet bankingu – tvoju pomoc nepochybne ocenia.

Alebo si mama, ktorá si v materstve našla naozaj dobrý systém? Skús nadviazať neformálny kontakt s prvorodičkou z vedľajšieho vchodu a vyjadri jej podporu, hoc sa poznáte len zbežne. Akiste ocení tvoje s láskou prezentované tipy, ako si môže efektívne organizovať svoje dni.

Možno si zdatný stolár, kuchár, šikovná čašníčka či kaderníčka alebo si dobrý v akomkoľvek svojom povolaní, remesle, či záľube. Môžeš svoj kvalitný produkt alebo službu poskytnúť za výhodnejších podmienok pre nejaký verejnoprospešný projekt vo svojej farnosti alebo komunite. Alebo zvýhodni konkrétnych ľudí, ktorým každé ušetrené euro padne viac než vhod. Môžeš bez nároku na odmenu zapožičať svoje náradie, vysvetliť, čo „nezasvätení“ neovládajú. Preliezky na farskom dvore, agapé odpustovej slávnosti, zorganizovanie šarkaniády či moderovanie hodnotnej diskusie – i také „skupenstvo“ môže mať tvoja almužna.

 

 

DARUJ ODTLAČOK SRDCA

Toto je odsek pre všetkých, ktorí sa vo vyššie uvedených námetoch nenašli a domnievajú sa, že nemajú čo dať ako svoju almužnu. Opakujem sa, ale naozaj každý má čo dať. Nemocnice, zariadenia pre seniorov i detské domovy sú plné osamelých ľudí, ktorí potrebujú radosť, pozornosť, ktorí túžia počuť úprimnú otázku, ako sa majú. Kancelárie, zborovne, ošetrovne i výrobné haly sú plné uťahaných ľudí, ktorí túžia po pochvale, ocenení a milom slove. Triedy, krúžky, sociálne siete i najrôznejšie fóra sú plné ľudí, ktorí prahnú po prijatí a hľadajú seba samého a svoju cestu. A nakoniec, svet je plný ľudí, ktorí potrebujú modlitbou kryť chrbát vo svojich bojoch i úspechoch. Či to nie je dostatočnou výzvou v každodennosti nechávať almužnu v podobe ľudskosti a bratstva?



Komentáre