TOP

A ty si koľko prispel na Srí Lanku?

Na tohtoročnú Veľkú noc svet len tak jednoducho nezabudne. A možno – áno.

Foto: TASR AP

Počas veľkonočného týždňa – v pondelok – pravdepodobne malý skrat vyvolal ničivý požiar, ktorý takmer úplne pokoril pýchu Francúzska i Paríža – katedrálu Notre-Dame. Do dnešného dňa prispeli ľudia viac ako miliardou dolárov na jej obnovu. Prezident Emmanuel Macron sa zaviazal, že do piatich rokov bude chrám obnovený. V súčasnosti sa uvažuje o možných architektonických zmenách, a tak je pravdepodobné, že strecha i zrútená vežička – sanktusník – dostanú v konečnom dôsledku novú podobu.

 

 

Zelený štvrtok, večer. V Juhoafrickej republike, v mestečku Ndlangubo, sa po večernej slávnosti zrútila strecha kostola. Veriaci, ktorí často prišli až z veľkej diaľky, v kostole nocovali. Nešťastie si vyžiadalo trinásť životov (dvanásť žien a jeden chlapec) – žeby novodobá symbolika? Šestnásť ľudí utrpelo zranenie. O žiadnej verejnej svetovej zbierke na pomoc obetiam sa nevie.

 

Veľkonočná nedeľa, ráno. Najväčší sviatok kresťanov na celom svete. V Columbe, hlavnom meste Srí Lanky, ostane tento sviatok pofŕkaný krvou. Tri kostoly a niekoľko hotelov. V štáte, kde sú kresťania minoritou, si teroristi vybrali deň, keď je otvorené nebo, a zaútočili počas liturgie, ktorej sa zúčastní najviac kresťanov v roku. Viac ako tristo mŕtvych, z toho približne štyridsať turistov z iných krajín. Päťsto zranených. Chaos, hnev, zákaz vychádzania, obmedzenie sociálnych sietí. Čo najrýchlejšia pomoc obetiam. Vyhlásenia vlád a štátnikov z celého sveta, ako je im to ľúto. K útoku sa priznala islamská teroristická organizácia. Pápež v tradičnom príhovore pred Urbi et Orbi odsúdil činy a vyjadril sústrasť trpiacim rodinám. Pápežská misijná organizácia Missio vyhlásila verejnú zbierku s cieľom vyzbierať 50 000 dolárov. Momentálne je na účte sotva polovica.

 

Veľkonočný utorok. Filipíny postihli dve ničivé zemetrasenia, jedno v Manile a druhé vo Východnom Samare. Poškodené budovy, ochromené letisko. Minimálne šestnásť mŕtvych. Ľudia dúfajú, že zemetrasenie nevyvolá tsunami. Žiadna verejná zbierka ani verejné vyhlásenia štátnikov svetového meradla.

 

 

PRESUŇME SA VŠAK O NIEKOĽKO ROKOV DOZADU.

Rok 2013. Pakistan. Veľkonočná nedeľa, veľkonočné ráno. Po slávnostnej omši v Peshaware teroristi pripravili o život 78 kresťanov.

Rok 2015. Teroristické útoky na Zelený štvrtok v Keni. 147 mŕtvych, prevažne mladých ľudí. Do kaplnky na Univerzite v Garrise hodili islamskí útočníci bombu, ktorá okamžite zabila 22 ľudí. Ostatných strieľali po jednom. Ak ste odrecitovali časť Koránu a prehlásili sa za moslima, váš život bol v bezpečí.

Rok 2016. Bombový útok na Veľkonočnú nedeľu v parku Lahore v Pakistane si vyžiadal 75 životov, približne 340 ľudí sa zranilo.

Rok 2017. Na Kvetnú nedeľu Islamský štát zaútočil na dva kostoly v Egypte. 44 mŕtvych, asi 100 zranených.

Rok 2018. Veľkonočná nedeľa. Afrika.

Somálsko. Teroristi z organizácie Al-Shabaab zaútočili na kemp v oblasti Bulo Marer, v ktorom sa zdržiavali vojaci z Ugandy. 59 mŕtvych vojakov, 14 mŕtvych teroristov.

Jere, Nigéria. Členovia extrémistickej skupiny Boko Haram zaútočili na vojenskú základňu a dve dediny. Útok si vyžiadal 20 životov civilistov, 84 ľudí sa zranilo.

Rok 33 po Kristovi. Rozzúrený dav vydáva „samozvaného proroka“ do rúk Piláta. Žiada jeho smrť. Spolu s ním, po krutom mučení, odsúdia ďalších dvoch. Ukrižovanie. Tri životy. Dva ľudské, jeden Boží a ľudský zároveň.

 

 

Na všetky tieto udalosti sa postupne zabudlo, stali sa štatistikou. Alebo – zostali len ako matné spomienky na ukrutné zlo, blízki spomínajú na príbuzných a priateľov, ktorých stratili. Iba o jednej z vyššie spomenutých udalostí sa hovorí už dvetisíc rokov. Aj to len preto, lebo mala neočakávaný záver. Namiesto štatistiky sa stala príčinou, ktorá viedla milióny ďalších k tomu, aby vedome ohrozovali svoje životy. Áno, je to tak. Kristova smrť a zmŕtvychvstanie – základ kresťanskej viery, viedli a stále vedú milióny kresťanov po celom svete k tomu, aby si počas Veľkonočných sviatkov pripomínali tento najdôležitejší akt našej viery, a tak zároveň vedome (?) vystavovali svoj život nebezpečenstvu. Prečo?

Pozrime sa na čísla. Viac ako 80 % teroristických útokov sa neodohráva v Európe. Najviac kresťanov sa v súčasnosti nachádza v Južnej Amerike. Najviac prenasledovaní kresťania sú v krajinách Ázie a Afriky. Každý mesiac pribúdajú na konto obetí terorizmu ďalšie a ďalšie, niekedy v desiatkach, inokedy v stovkách mŕtvych. Zväčša sú to obyvatelia mimo Európy a Severnej Ameriky. Napriek tejto štatistike sa nevyhneme smutnému faktu – v Európe a Severnej Amerike, na miestach, kde je najbezpečnejšie vyznávať svoju vieru v Krista, je jeho učeníkov najmenej, hoci by to malo byť naopak.

 

 

V krajinách, kde môžeme slobodne denne navštevovať svätú omšu, prihlásiť deti na  náboženstvo v škole či nosiť verejne kríž, dokážeme za pár dní vyzbierať neuveriteľnú sumu na opravu jedného chrámu, kým nedokážeme rovnakou sumou pomôcť našim bratom a sestrám v Kristovi, aby mohli aj oni žiť v bezpečí a v bezpečí vyznávať svoju vieru.

My kresťania sa radi verejne oháňame vetou: Modlím sa za teba, budem sa za teba modliť. Áno, nepochybne. Je potrebné modliť sa za obete nešťastia, za ich príbuzných, ba i za duše tých, ktorí ich pripravili o život. Potrebujeme sa však zmobilizovať a pomáhať Cirkvi trpiacej.

Neostáva už teda nič iné, ako sa verejne opýtať: A ty si koľko prispel bratom a sestrám na Srí Lanke, v Pakistane, v Juhoafrickej republike, v Sýrii? Koľko si urobil pre to, aby svet bol bezpečným miestom na život a aby sme všetci (skutočne všetci!) mohli slobodne vyznávať svoju vieru?

 

Ak chcete pomôcť trpiacim na Srí Lanke, môžete tak urobiť tu.



Komentáre