Afričan Michiek Laat Arop: Chcel by som sa postarať o svoju rodinu a vlastnými rukami pomôcť svojej krajine

Keď pápež František navštívil vo februári Južný Sudán, zdôraznil, že táto krajina potrebuje svetlo. Svetlo, ktorým je každý z jej obyvateľov. Svetlo je tiež hlavným motívom tohtoročnej koledníckej akcie Dobrá novina a neodmysliteľne patrí k Vianociam. Aj solárne panely potrebujú svetlo, aby mohli vyrábať elektrickú energiu v Južnom Sudáne. O svetle, solárnych paneloch a konkrétnom ovocí Dobrej noviny hovoríme s Južnosudáncom Michiekom Laat Aropom (26).

Ako by sa Michiek predstavil? „Mám 26 rokov a pochádzam z kmeňa Dinkov, moji rodičia sa živia ako farmári. Je nás spolu sedem súrodencov, mám jedného brata a päť sestier.“

Každoročne sa Dobrá novina spája s myšlienkou solidarity s núdznymi bratmi a sestrami v Afrike, tento rok upriamuje pomoc na najmladšiu a jednu z najchudobnejších krajín sveta, v ktorej Michiek žije, na Južný Sudán. Krajina nemá železnice, asfaltové cesty sa nachádzajú iba vo väčších mestách, a keď prší, v dôsledku dažďov sú niektoré oblasti niekoľko týždňov odrezané od zvyšku sveta.

Ak chcú obyvatelia zapnúť televíziu, rádio, prípadne si nabiť mobilný telefón alebo sa pripojiť na internet, musia si elektrickú energiu vyrobiť. Ideálnym riešením sú v tejto slnečnej krajine solárne panely, chýbajú však tí, ktorí ich namontujú či opravia, je tu nedostatok elektrikárov. Tento praktický problém rieši tento rok koledovanie Dobrej noviny, peniaze vyzbierané počas koledovania budú smerovať do tejto oblasti, aby podporili kurzy a vzdelávanie predovšetkým mladých ľudí. Jedným z konkrétneho ovocia tejto snahy je mladý muž a Južnosudánec Michiek Laat Arop, s ktorým máme možnosť hovoriť.

PRINIESŤ SVETLO

„V decembri minulého roka som úspešne ukončil kurz solárnych a elektrických systémov. Naučil som sa množstvo vecí…“ Michiek tak vie nielen namontovať a zapojiť solárne panely, ale aj opravovať vodné čerpadlá, ktoré sa dávajú do vŕtaných studní.

„Aktuálne som ešte na praxi vo Vzdelávacom centre sv. Petra Clavera. Tu si zdokonaľujem svoje zručnosti a veľa času trávim na montážach a opravách,“ hovorí. Mesačne dostáva drobné štipendium na osobné výdavky, niečo si popritom privyrobí prácou.

Dobrá novina toto vzdelávacie centrum v meste Rumbuk, ktoré vedie rehoľa jezuitov, podporuje už dlhodobejšie, aktuálny ročník je zameraný predovšetkým na ňu. Mladí Juhosudánci tak budú vedieť priniesť svetlo nielen do svojich príbytkov, ale aj do škôl, farností či nemocníc.

Ako sa o kurze dozvedel Michiek? „Keď som v roku 2021 maturoval, premýšľal som, čo ďalej, a dozvedel som sa o tejto ponuke, prihlásil som sa. Veľmi som sa chcel venovať nejakému technickému smeru a toto bolo presne určené pre mňa.“ Zdôrazňuje, že dnes je za túto jedinečnú príležitosť veľmi vďačný.

Mladý Juhosudánec považuje tieto kurzy za veľmi dôležité, pretože sa zameriavajú na mládež a rozvíjanie ich krajiny. „Ak by neexistovalo toto centrum, ostal by som doma a premýšľal nad tým, ako si zarobiť peniaze na ďalšie štúdium.“

V krajine je podstatné mať vzdelanie. „Všetko, čo som sa v centre naučil, dokážem dnes vlastnými rukami zužitkovať a zarobiť si tak peniaze pre seba a svoju rodinu. V našej krajine vidíme viaceré zmeny k lepšiemu, a to nám dáva nádej na lepšiu budúcnosť,“ zdôrazňuje Michiek.

O čom tento mladý muž sníva? „Po skončení praxe by som chcel ešte študovať a stať sa učiteľom. Popritom by som si rád otvoril obchod, kde by som predával elektroinštalačný materiál. Chcem si tiež založiť rodinu a vedieť sa o ňu postarať.“ Michiek tiež dodáva, že by rád prispel k rozvoju svojej krajiny svojimi vlastnými rukami.

MILUJEM SVOJU KRAJINU

Aký je príbeh viery tohto mladého muža? „Pochádzam z katolíckej rodiny, bol som pokrstený ešte ako dieťa. Už odmalička ma moji rodičia viedli k viere a osobnému vzťahu s Bohom. Ak sa ho pýtame na jeho najobľúbenejšie modlitby, pohotovo a stručne zareaguje: „To je jednoduché: Otče náš a Zdravas’, Mária.“

Svoju krajinu miluje. „Je to môj domov. Ľudia sa tu o seba navzájom starajú. Ten pocit, že ste súčasťou jednej veľkej rodiny, je niečo úžasné. Som tiež hrdý na našu kultúru, naše tradície či tance a na našu vynikajúcu kuchyňu,“ vysvetľuje.

Keď bol pápež vo februári v Južnom Sudáne, Michiek sa zúčastnil na svätej omši v Jube. Čo v ňom zarezonovalo zo slov Svätého Otca? „Veľmi jasne si pamätám, ako Svätý Otec zdôrazňoval vieru, odpustenie a mier…“

Pýtam sa ho aj na Slovensko, cez ktorého projekty sa mu dostáva pomoc. Pozná ho? „O Slovensku som už počul. Ďakujem vám za vašu podporu. Ako kresťan som vám veľmi vďačný za misionárov, ktorí priniesli vieru a vzdelanie do Južného Sudánu.“

VIANOČNÉ KOLEDY

Mladý muž sa teší na vianočné sviatky. „Ako veriaci sa schádzame na svätej omši v krásne vyzdobenom kostole. Naplnení veľkou radosťou si schuti zatancujeme a zaspievame vianočné koledy. Vianoce sú pre nás aj časom štedrosti. Radi sa navzájom obdarujeme novým oblečením a spoločne si pochutnáme na dobrom jedle. O jedlo sa radi podelíme s každým, kto príde do kostola.“

Michiek sa najviac teší na vianočné koledy: „Som členom speváckeho zboru a koledy mám na Vianociach najradšej.“ Je niečo, čo by si prial dostať počas týchto sviatkov, ktoré nás čakajú? „Ak mám byť úprimný, bol by to notebook…“

A čo by, naopak, chcel priniesť on, ak by mal tú možnosť, Ježiškovi k jasličkám? „Možno to je úsmevné, ale ako pravý člen kmeňu Dinkov by som malému Ježiškovi priniesol zvieratko – asi ovcu,“ hovorí s úsmevom.

Videopríhovor a poďakovanie čitateľom Slovo+ a koledníkom Dobrej noviny od Juhosudánčana Michieka:

Snímky: Dobrá novina