TOP

Ako žiť vzťahy a pritom sa nezblázniť

V práci je napätá atmosféra. V autobusoch a vo vlakoch ľudia pozerajú do mobilov a tabletov. Naše srdce akoby oťaželo. Nechápajúci manžel, plačúca manželka. Neposlušné decká, ohovárajúca svokra. Nespravodlivý šéf, drzý policajt. To všetko sa nás dotýka. Nuž, ako s týmito ľuďmi žiť a pritom sa nezblázniť?
Sklamaný svet

Možno sa aj vy niekedy pýtate, či poznáte človeka, ktorý žije vo vašej domácnosti. „Po svadbe sa všetko zmenilo,“ sťažovala sa mi raz priateľka. „Predtým bol môj teraz už manžel iný. Každý deň sa o mňa zaujímal. Pýtal sa ma, čo som cez deň prežila, ako sa cítim. A teraz? Zaujíma ho len to, či je v chladničke pivo a čo bude na večeru.“

Je to možné. Niekedy sa zamilujeme a nasadíme si okuliare dokonalosti. Takáto dokonalosť má, žiaľ, dve vlastnosti: je iba ľudská a po istom čase vyprchá. A potom príde realita, s ktorou sa každý z nás vysporadúva po svojom.

Istá známa mi oznámila, že dala v práci výpoveď. „Už sa to tam nedalo vydržať. Nemožný šéf! Absolútny egoista. Hľadel iba na svoje záujmy. A moje kolegyne? Obyčajné klebetnice! Tvária sa, že vedia viac ako Google!“ „A máš nejakú prácu?“ vyzvedala som. „Nie. Ale keby som odtiaľ neodišla, iste by som sa zbláznila.“

Z času na čas sa i ja zhlboka nadýchnem a hľadám spôsob, ako žiť vzťahy a nezblázniť sa. Každý deň vykračujem do boja. Nie s ľuďmi, to mi za to nestojí. Ale sama so sebou.

 

 

Každodenný boj

Už dávno viem, že nie som „stred zemegule“. Nekrúžia okolo mňa tí, ktorí mi pomáhajú, ani tí, ktorí ma chvália. Skôr zbadám ľudí, čo niečo požadujú alebo si to prajú. Niektorí sú mi sympatickí na prvý pohľad a rada im pomôžem. Iní (a priznávam, že niekedy ani neviem prečo) majú ku mne vopred zahatanú cestu.

Lenže potom si otvorím Bibliu a tam, akoby nenápadne, stojí predo mnou čierne na bielom: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“

Z toho mi vyplýva, že by som sa mala zamyslieť práve nad tým: Kto som?

A tu sa začínajú prvé boje.

Snažím sa rozšíriť okruh otázok: Ako vnímam seba? Viem sa pochváliť? Poznám aj svoje slabé stránky? Ktoré vo mne prevažujú?

Chcela by som vám povedať, že som niekedy nervózna, ale môžu za to iní. Tí, čo ma práve rozčúlili. Občas sa mi stane, že poviem niečo nevhodné, ale človek, ktorému slová adresujem, si tiež nedáva servítku pred ústa. A vieš, Bože, ja sa tak musím správať, pretože môj šéf je zdierač – a deti? Tie sú lukratívnym prototypom nevďačnosti. A keď sa pozrieš na svokru, tak musíš uznať, že je primárnym zdrojom klebiet v našej dedine.

A tak ďalej.

Niežeby náš Boh bol neuznanlivý, no nepotrebuje naše oči a nad ľudským „ale“ sa iba usmeje. Chce tým povedať niečo ako: „Nepýtam sa ťa, prečo si sa tak správala. Zaujíma ma iba

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre