TOP

Andrea Mikolášiková: Ak má rodič blízko k Bohu, odovzdá vieru dobre

Jej materstvo vyzerá zvonku idylicky: sedí si doma za stolom a popri deťoch sa stará o rovnomenný portál (www.zastolom.sk). Málokto by za jej večne spokojným, žiarivým úsmevom mamy vo štvrtom očakávaní daru videl niečo iné ako oddanú žienku domácu. S Andrejkou Mikolášikovou (34) sme však načreli hlboko do výchovy a tajomstva poznávania Boha.

Mnoho ľudí pozná portál www.zastolom.sk. Je aj doma u Mikolášikovcov tak dobre za rodinným stolom ako na webe?

Ďakujem za milú spätnú väzbu, som rada, ak je za webovým zastolom dobre! U nás doma je za stolom teplo a živo. Máme tri veľmi akčné, spoločenské, uvravené a hlučné deti, takže za naším rodinným stolom sa nikdy nenudíme, vždy je koho počúvať, o čom sa rozprávať. Radi spolu stolujeme, strážime si, aby sme každý deň všetci večerali po manželovom príchode z práce, to je taký náš pekný rodinný čas, hoci niekedy aj náročný, keďže sme už večer dosť unavení.

 

Na stôl treba denne položiť stravu pre telo aj dušu. Ako ti ide jedno aj druhé?

Hm, neviem… položiť stravu pre telo je nutnosť. V tejto oblasti som prešla určitou cestou. Začínala som ako nie veľmi dobrá gazdiná. Doteraz nemôžem povedať, že by som mala k vareniu a starostlivosti o domácnosť zvlášť vrúcny vzťah. Skôr som to tak rokmi prijala ako súčasť môjho povolania a snažím sa ho robiť s láskou, bez reptania a nestresovať sa výsledkom. Položiť na stôl stravu pre dušu… to už svojím spôsobom nie je také nutné, ako nasýtiť hladné brušká, preto to vyžaduje väčšiu bdelosť a zacielenie. S manželom sme si svojho času vytvorili niečo ako rodinnú regulu, v ktorej sme zachytili všetko, čo považujeme v našom rodinnom živote za podstatné. Vnímali sme, že je potrebné takto si to naformulovať, aby nám neušlo pod tlakom rôznych povinností a ponúk to podstatné pomedzi prsty.

 

DETI NÁS NIKDY NEPRESTANÚ SKÚŠAŤ

Stať sa mamou, očakávať narodenie a darovať život je pre ženu výnimočné. Ako zmenilo materstvo teba?

Myslím si, že materstvo ma zmenilo. Podstatne. Kým som sa stala mamou, mala som o sebe celkom vysokú mienku. (smiech) Potom začali prichádzať deti a tie majú úžasný dar šliapať mi na citlivé miesta, aktivovať vo mne to najlepšie, ale – a nebojím sa pomenovať to tak, ako to je – aj to najhoršie. Hnev, niekedy až agresívny, sklamanie, frustrácia, krik… to všetko je veľmi vzácne, pretože ma to vždy znova učí vystaviť sa v nahej pravde o sebe pred Boží pohľad. Ten pohľad je vždy láska a milosrdenstvo. Učí ma prijať sa takú, aká som a neklamať sa tým, akou by som chcela byť. Učí ma milosrdenstvu voči sebe. Vnímam, že čím som milosrdnejšia k sebe, tým sa stávam milosrdnejšou aj k iným – vrátane našich detí. Po ôsmich rokoch materstva ma už tak ľahko nevytočia veci ako predtým. Hoci teda naše deti ma neprestávajú „challengovať“.

 

Niektoré výzvy materstva sú dril. S čím napríklad zápasíš ty?

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Vytvoriť účet a objednať predplatnéUž mám účet, prihlásiť

Komentáre