Andrej (33): Keď som bol malý, nikto ma nepozval miništrovať

Andrej začal vo svojej farnosti miništrovať až v dospelom veku. Kde nabral odvahu postaviť sa zo dňa na deň pred oltár a čo ho inšpirovalo začať slúžiť týmto spôsobom?

Ako si vnímal miništrovanie ako malý chlapec?

Nedá sa povedať, že by som to nejako vnímal. Nikto ma miništrovať nepozval, keď som bol malý, a tak to bol pre mňa neprebádaný svet.

 

 

Čo bolo tvojou motiváciou začať ako dospelý muž?

Mal som taký pocit, že v našej farnosti je obrovský potenciál miništrantov, ktorý bolo potrebné objaviť a povzbudiť k službe. Tak som si povedal: „Čo môžem ja urobiť pre to, aby sa dali veci do pohybu?“ Keďže mám tri dcéry a nemohol som ich tam poslať (úsmev), šiel som ja. Povedal som si, že keď sa naučím miništrovať, skúsim pozývať do tejto služby chlapcov z našej farnosti. Sme saleziánska farnosť, tak som použil charizmu dona Bosca – tuším, že aj on to tak nejako robil. (smiech)

 

Ako možno dnešných chlapcov motivovať k miništrovaniu?

Motivácia je vždy len prostriedok, aby sme vytvorili priestor na to, aby sa ich mohol Ježiš dotknúť. Uvedomujem si, že našou úlohou nie je urobiť z detí super miništrantov. My môžeme priviesť deti k Ježišovi a modliť sa, aby sa ich Ježiš dotkol, zapálil im srdcia pre službu pri oltári a on z nich urobil super miništrantov.

Môj spôsob, ako motivovať deti prísť slúžiť na svätú omšu, je jednoduchý – je to miništrantská súťaž. Snažím sa do tejto súťaže priniesť novú dynamiku, aby to deti bavilo. Na miništrantských stretkách sa snažím deťom hovoriť o osobnom Bohu.

 

 

Darí sa ti pritiahnuť iných aj príkladom, nielen slovom?

Nedávno sa pri mne pristavil známy z farnosti. Povedal mi, že keď ma videl miništrovať, začal uvažovať, že sa pridá spolu so svojimi malými synmi. Povzbudilo ma to. (úsmev)