TOP

Kňaz Andrej Ondrejka: Pred obrátením som veriacimi pohŕdal

Andreja Ondrejku môžete poznať z výzvy #Radostný pôst, z kanálu na YouTube, kde sa počas karantény prihováral pomocou videí, alebo z Liptova, kde sa narodil, či z Dolného Kubína, kde aktuálne pôsobí ako kaplán. V rozhovore nám prezradil, ako sa z vyučeného čašníka a nadšeného folkloristu stal napokon kňaz.

Zdroj titulnej fotky: Peter Antol

Kedy si tak naozaj uveril v Boha? Pamätáš si na jeho dotyk?

Moje obrátenie prišlo až počas mojej birmovky. Bolo to, akoby som po rokoch stretol starého priateľa, ktorý o mne vie všetko a ja o ňom tiež, lebo je mojím najlepším priateľom. Napriek tomu, že som Boha dlho nepoznal a nebol s ním v kontakte, vtedy som vedel, že ma má veľmi rád. Boh bol kedysi pre mňa vzdialený, ale zrazu mi bol veľmi blízky.

 

Aký si mal predtým pohľad na veriacich?

Myslel som si o nich, že sú to takí jednoduchší ľudia, ktorí sa nemajú k čomu utiekať, nevedia, že veda už pokročila, a veria v to, čo je staré a prekonané. Pohŕdal som nimi.

 

Viem, že si bol silný fajčiar. Ako u teba skončila táto závislosť?

Bol som na púti, kde som sa modlil k Panne Márii, aby mi vzala túto závislosť, že už je najvyšší čas. Úplne som jej to zveril, prosil, modlil sa o to – a odvtedy som mal od fajčenia pokoj.

 

Kňazská vysviacka Andreja Ondrejku. Zdroj: archív Andreja Ondrejku

 

BOH VYPLNÍ DIERU V SRDCI ČLOVEKA

Ako sa prejavovalo volanie do kňazstva?

Rozhodol som sa ísť na inú púť, ktorú som obetoval za svoje povolanie. Rozprával som sa tam s jedným kňazom, hovoril som mu o dievčatách, ako chcem byť raz otcom, a on mi vraví: „Počúvaj ma, ty by si nechcel ísť do seminára?“ Vtedy ma nahnevalo, že to povedal, ale hneď, ako otázka zaznela, som pocítil, ako mi za tým zahorelo srdce. Odvtedy plamienok kňazstva v mojom srdci plápolal až tak fyzicky, citeľne. Hocikto, kto mi potom neskôr povedal, že by bol zo mňa dobrý kňaz, potom ten oheň vo mne len viac a viac roznecoval.

 

V období volania do kňazstva si bol vo vzťahu. Ako si vyriešil túto situáciu?

Mal som jedno dievča po obrátení, bolo to v tom období pre mňa veľkým požehnaním. Boh mi ukazoval, že sa môžem vybrať aj touto cestou, že voľba je na mne. Vo vzťahu mi dával najavo, čo všetko mi vie „ponúknuť“, keby som vstúpil do manželstva. On mi kňazstvo nevytýčil ako jednu jedinú možnosť pre môj život. Ukázal mi krásy vzťahu, ale zároveň dodával: Ak by si chcel, je tu aj druhá cesta – kňazstvo. Stále som pociťoval väčšiu a väčšiu túžbu po kňazstve.

 

Andrej učí deti nábožestvo na Cirkevnej spojenej škole v Dolnom Kubíne. Zdroj: archív respondenta

 

Našiel si naplnenie otcovstva v kňazstve?

Áno, vo svete je veľa ľudí, ktorým chýba otec, mama, rodina. Boh vie prostredníctvom kňaza vyplniť túto dieru v srdci človeka. Ja väščinu času trávim s deťmi – na detským svätých omšiach alebo v škole, pretože mám na starosti Cirkevnú spojenú školu v Dolnom Kubíne. Som s nimi v kontakte až tak veľmi, že niekedy si tak povzdychnem: Bože, aj menej otcovstva si mi mohol dať. (smiech)

 

Prečo si sa rozhodol nakrúcať videá počas karantény?

Počas prvej vlny korony som prežíval strach z toho, čo bude. Ľudia ostali ako ovce bez pastiera, chýbalo veľa informácií o tom, čo a ako bude, omše sa ešte nevysielali online. Preto som sa rozhodol natáčať videá. Vôbec mi nešlo o šou, chcel som ísť takou informatívnou cestou, dať vedieť ľuďom, že kňazi na nich nezabudli, že nám na nich záleží, aby sa nebáli. Chcel som vniesť viac pokoja do tejto situácie.

 

Zdroj: archív Andreja Ondrejku

 

SMIALI SA MI

Aké to bolo celebrovať omšu pred prázdnymi lavicami?

Bolo to veľmi ťažké. Niekde som čítal, že najkrajšou ozdobou kostola je práve človek. Neraz sa mi tisli slzy do očí, keď som videl prázdny chrám. Slovo kňaza by malo padnúť na úrodnú pôdu do srdca a keď som nevidel, komu kážem, bolo to veľmi ťažké. My kňazi sme prišli na to, ako nám veriaci chýbajú, a ľudia mali väčšiu túžbu po Eucharistii. Keď som mal detské omše bez týcho maličkých, sústredil som sa na Kuka – skoro meter a pol vysokú hačkovanú postavičku, ktorú som dostal. Deti sa zapájali online, páčila sa im táto postavička, reagovali.

 

Kážeš rád doma v Liptovských Sliačoch?

Veľmi rád. Poznám problémy ľudí, viem, aké je ich srdce, čo potrebujú počuť, rád sa vraciam domov, aj keď chodím len veľmi málo.

 

Čo hovoria na teba tí, ktorí ťa poznali ešte pred obrátením?

Vidia zmenu, ale na začiatku mi neverili, smiali sa mi, vyčítali mi veľa vecí. Iní ma zas podporovali a tešili sa zo mňa.

 

Keby sa môžeš opäť rozhodnúť, vstúpil by si do kňazstva znova?

Určite áno, napriek tomu, že je to miestami náročné. Oveľa viac som získal, ako som stratil.



Komentáre