TOP

Anketa: Aké najväčšie zázraky Božieho milosrdenstva ste zažili?

S Božím milosrdenstvom sa môže „stretnúť“ každý z nás v spovednici v osobe kňaza. Pár Božích služobníkov sme oslovili, aby nám prezradili, aký je ich najsilnejší zážitok spojený s Božím milosrdenstvom.

 

 

Najväčším zázrakom milosrdenstva, s ktorým som sa stretol, som ja sám. Veď už pri mojej kolíske bola nado mnou vyslovená veta, ktorá mala predurčiť môj budúci osud: „Z toho chlapca nič nebude!“ Bol som totiž veľmi chorý; ako sa však ukázalo, bolo tu niečo oveľa silnejšie než moja fyzická slabosť, niečo, alebo lepšie povedané Niekto, kto bdel nad mojou existenciou. To sa potom v mojom živote opakovalo viackrát. Veď azda málokto môže povedať, že držal vo svojej dlani kus vlastnej lebky a prežil; ja áno.

To boli „fyzické“ prejavy milosrdenstva, prejavujúce sa takto hmatateľne v mojom živote. No ešte horšie som bol na tom vtedy, keď som bol duchovne mŕtvy! Do tohto stavu ma uvrhla moja závislosť na alkohole a liekoch. Paradoxom Božieho milosrdenstva bolo, že práve uprostred takého stavu mi bola ponúknutá milosť. Milosť slova života, ktoré mi bolo vnuknuté: Môže ti byť odpustené, ak začneš odznova. Ja som tomuto slovu uveril.

Pavol Gabriel Prievalský, OFM, kňaz, kazateľ, hudobník

 

 

Nemálo príbehov je, keď príde človek na spoveď po rokoch a dá si do poriadku život – príde a hovorí: Potreboval by som na spoveď, ale už som dlho nebol. Naberie odvahu a ide, odovzdá Pánovi ťarchu, ktorú roky niesol. A odchádza slobodný a šťastný, neraz aj cez slzy radosti, neraz s nájdením novej chuti žiť, lebo predtým ju nemal… Veľakrát som videl takú milosť udelenú mnohým, najmä počas ľudových misií. Môže nás trápiť hocičo – rozbité vzťahy, neodpustenie, zlyhania v ktoromkoľvek prikázaní lásky k druhému človeku, Bohu, či voči sebe – Boh čaká, aby nám pomohol. Na každého čaká – aj to som zažil neraz, ako človek prišiel a povedal: Vôbec som sem nechcel ísť, neplánoval som, ale akousi „náhodou“ som tu – a dal si život do poriadku. To je Božie milosrdenstvo, ono si nás priťahuje a hľadá; lebo pre Boha nič nie je náhoda. Často vďaka službe spovedania vidím pravdivosť Pavlových slov: Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť (por. Rim 5, 20).

Peter Hertel, CSsR, misionár milosrdenstva

 

 

Po novoročnom stretnutí farskej rady v Prievidzi, v roku 2015, mi jeden z členov spomenul svoju kamarátku a jej chorého otca. „Akoby nechcel zomrieť a pritom už nemá prečo žiť…“ Asi nemá niečo vyriešené. Tak to vnímala dcéra, ktorá sa o otca starala ostatné štyri roky, keď ostal pripútaný na lôžko a nehovoril. Prirodzene som ponúkol pomoc a osobnú návštevu. O dva dni mi zavolala. Vysvetlila, že otec nebol praktizujúci katolík, lebo vraj v detstve mal zlú skúsenosť s kňazom, ktorý ho na náboženstve bil trstenicou. V hĺbke svojej duše však bol vždy veriaci, o čom svedčili aj jeho morálne životné postoje. Skúsil som to s ním prebrať a podľa kontaktu cez ruku som vnímal nielen ľútosť nad hriechmi, ale aj odpustenie. Dal som mu rozhrešenie a pomazal olejom chorých. Atmosféra bola plná Božieho milosrdenstva. Cestou domov som sa modlil plný vďaky, že som mohol byť svedkom tohto stretnutia, na ktoré roky čakal Otec i syn. Ráno mi zavolala jeho dcéra, že dve hodiny po mojom odchode spokojne zomrel. Tento zážitok je pre mňa nielen svedectvom o Božom milosrdenstve, ale aj nádejou. Veď koľko vecí som vo svojom konaní smerom k svojim veriacim nezvládol. Koľkými slovami som ich pohoršil… A tak denne prosím nielen za odpustenie, ale tiež aby sa tí, ktorých som pohoršil, ktorým som ublížil, stretli s Božím milosrdenstvom.

Vladimír Slovák, farár, kazateľ

 

 

Veľkosť Božieho milosrdenstva si uvedomujem nielen vtedy, keď pristúpia ľudia k sviatosti zmierenia po mnohých rokoch, či po vážnych životných zblúdeniach. Stále viac si uvedomujem veľkosť a výnimočnosť Božej lásky v tom, že odpúšťa zas a zas, opakovane, neúnavne. Aj v situáciách, kedy my neveríme ani sebe a pochybujeme aj o Bohu samotnom, že bude mať „chuť“ zasa mi odpustiť. Hrozivo a znechucujúco totiž na nás vplývajú nielen vážne životné chyby, ale i tie, od ktorých sa nám nedarí oslobodiť. Vidím otvárať dvere spovednice a počujem: „Ach, páter, som tu zas, znova s tým istým, zasa o nič lepší…“ Zázrak Božieho milosrdenstva sa ukrýva, okrem iného, aj v jeho ochote stále sa dávať, byť k dispozícii vždy, keď len trochu po ňom srdce človeka túži.

František Vladimír Olbert, OFM, misionár milosrdenstva



Komentáre